Zde se nacházíte: 25fps » Festivaly a přehlídky » Vo víre zábavy a pohody s Tými druhými

Vo víre zábavy a pohody s Tými druhými

Vo víre zábavy a pohody s Tými druhými
REPORT: Ohlédnutí za festivalem 4 živly (24.-26. 2. 2012) – FILIP LUCINKIEWICZ –

Na úvod nelichotivé priznanie: písať článok o 4 živloch som začal tri týždne po ich skončení. Okrem časovej vyťaženosti (pozor! alibizmus) moju rozhodnosť nahlodali hlavne obavy z nadmerného introspektívneho pohľadu. Lebo ak nemám tutlať vlastné stanovisko, tak by som mal učiniť ďalšie priznanie: zimné 4 živly mi umožnili prežiť koncom februára (necelé) 3 dni leta. Som si preto vedomý úskalia na mňa číhajúceho: Ako preniknúť do vnútra a zároveň ostať na povrchu? Ako balansovať medzi intímnym a verejným? Neprídem s prevratnou myšlienkou, ak napíšem, že mojou snahou je nezaprieť subjektívne hľadisko pri zachovaní kritického odstupu, čo je, dovolím si tvrdiť, snaha bežne vynakladaná každým, kto si cení hodnotu konštruktívneho názoru. Slová majúce hlavu aj pätu, čo na to realita textu?

Reflexia kontra atmosféra

Zmyslom festivalových reportov je, okrem iného, pomôcť čitateľovi pri orientácií vo festivalovej ponuke, ktorá je napriek veľkosti (presnejšie malosti) česko-slovenského priestoru značne spletitá. Otázne je, či vôbec 4 živly nazývať festivalom. Samotní organizátori používajú slovné spojenie „filmový seminár“, ktoré už implikuje predstavu komornejšej akcie. No práve vďaka svojmu neexpandujúcemu prístupu, ktorého centrom je návštevník, si svoju pozíciu medzi filmovými podujatiami konajúcimi sa na Slovensku dokáže obhájiť.

Čo sa týka dramaturgie 4 živlov, tá vychádza z konkrétnej témy (napr. Pamäť, Hra, Noc, Zrkadlo), či sa jedná o letnú verziu, ktorá má za sebou už trinásť ročníkov alebo o verziu zimnú, ktorá sa konala tento rok po prvýkrát, a ktorá predstavuje akýsi preddavok tohtoročnej augustovej verzie s témou Hranice. Preto februárové 4 živly mohli vzbudzovať očakávania spoločenskokritickej reflexie hraníc medzi nami (podľa všetkého „nerómskou slovenskou majoritou“) a Tými druhými, v slovenskom prostredí reprezentovanými hlavne rómskou a maďarskou minoritou.

Príde mi fér upozorniť na fakt, že som sa nezúčastnil  posledného festivalového dňa a teda moje postrehy sú založené len na prvých dvoch dňoch. Počas tohto časového rozpätia dochádzalo ku konfrontácii medzi zámerom spoločenskej reflexie a charakterom rodinného podniku, ktorý navodzuje atmosféru pohody a pospolitosti; atmosféru príliš uvoľnenú na to, aby zniesla „ťažobu“ súčasných spoločenských problémov.

A nejde len o to, že by som prepol do „prázdninového“ módu, ktorý by ma držal mimo pálčivých otázok kladených v prítmí kinosály. Domnievam sa, že ani pri najlepších úmysloch organizátorov, program vždy nefungoval ako katalyzátor, prípadne stimulant spoločenskokritickej debaty. Nuž z akéhokoľvek uhla sa pozrieme, neuvidíme filmové podujatia len ako maratón filmov. Festivaly nevnímame iba ako príležitosť otestovať svoju kinematografickú výdrž; neprišli sme sem len kvôli filmom, aj keď väčšinou tvoria festivalové jadro.

Takmer slovenská „gypsloitation“

V piatok sa odohrali len dve premietania a to filmov Kto si bez viny (D. Plichta, 1963) a  Cigán (M. Šulík, 2011). Môže sa javiť, že po ich zhliadnutí divák dostal podnetný impulz na pohľad do minulosti v konfrontácii so súčasnou situáciu, aby sme zistili, že „za tých 50 rokov sa zas až tak toľko nezmenilo“. Ak pominieme zmenu minimálne v prípade posunu požiadaviek na realistickosť filmovej formy1, je až zarážajúce, ako sú si oba filmy v konečnom dôsledku podobné svojím vyznením.

Kto si bez viny, rovnako ako Cigán, stavia do popredia „večné“ otázky pred sociálnou rovinou, ktorá je „tu a teraz“. Možný sociálno-kultúrny stret medzi rómskym a „gadžovským“ sa rozpúšťa v archetypálnych konfliktoch: v prvom prípade medzi odlišným jednotlivcom a kolektívom, v druhom prípade doplnenom o shakespearovsky pôsobiace motívy pomsty smrti oca a zakázanej lásky. Výsledkom toho je, že hrany spoločenskokritickej reflexie sú obrusované viac-menej „neškodnou“ a okázalou tragikou príbehu. Radšej emocionálne strhnúť ako myšlienkovo angažovať. A kto tvrdí niečo iné, je s najväčšou pravdepodobnosťou sympatizant „bosých hláv“ šíriacich národnostnú neznášanlivosť.

Podnet k úvahe nad potrebou existencie filmu Cigán sa však dostavil – vďaka okolnostiam jeho premietania v priestoroch komunitného centra Šobov. Väčšina (mňa nevynímajúc) hodnotí film predovšetkým na základe jeho (ne)fungovania ako komentára k aktuálne rezonujúcej problematike. Pre mnoho internetových „všeznalcov“ predstavuje iba zámienku na prezentovanie vlastného názoru. Heslo znie: čím agresívnejší a bezobsažnejší, tým pravdivejší.

Avšak ak vystúpime zo strnulej pozície obhajcu/odporcu Rómov, môžeme Cigána vnímať ako jedinečnú slovenskú obdobu blaxsploitation – akýsi zárodok „gypsploitation“. A to ani nie tak pre svoju formu alebo štýl, ale funkciu. Konečne sa objavil film, ktorý poskytuje možnosť identifikácie rómskej menšine; film, ktorý preoblieka tisíckrát videné a čítané motívy do príbehu odohrávajúceho sa (čiastočne) v ich jazyku a prostredí, s ich hercami. Precízny zubár však odhalí kaz v sklovine „kinematografickej emancipácie Rómov“: predsa len sa jedná o „bielu“ produkciu, hoci za ňou stoja ľudia prorómsky orientovaní. Víťazstvo zrovnoprávnenia tak ostáva v rovine humanistického ideálu. Napokon aj drvivá väčšina samotných Rómov Cigána uvidí iba vďaka projekcií usporiadanej nerómskymi dobrodincami a nie v kine.

Egoizmus „festivalového eskapizmu“

Rómsky bašável, ktorý sa konal po skončení Cigána, predstavoval synekdochu atmosféry celých 4 živlov. Podarilo sa mu rozostrieť hranice medzi Nami a Tými druhými, nie však pomocou audiovizuálneho diela, respektíve konštruktívnej debaty. O zjednotenie, nie len ľudí rôznej národnosti, ale aj veku, sa postaral impulzívnejší faktor – zábava. Správa večera: tam kde nefungujú slová, by mali nastúpiť temperamentné rytmy nasledované energickými tanečnými kreáciami. Nepopieram, predstava vymietenia spoločenských nešvárov len prostredníctvom tanca a hudby, spojenia konania spoločenského dobra s vlastným u(spo)kojením je lákavá. Potom však príde ráno a všetky ideály ostanú výhradným vlastníctvom jedinečnej udalosti noci. A my sa vrátime do prostredia mimo utopický časopriestor tanečného parketu, ktorý nepozná predsudky…

Mohol by som sa rozpísať aj o sobote. V tom prípade by som spomenul blok dokumentárnych filmov Časy sa menia?, ktorý reflektuje zobrazovanie rómskej menšiny na časovej osi od 50. rokov po nulté roky nového tisícročia. Určite by som si pochvaľoval uvedenie filmu Pál Adrienne (Á. Kocsis, 2010),  klinicky pojatej, bezvýchodiskovej maďarskej „detektívky“ , ktorej predmetom vyšetrovania je nespoľahlivý našepkávač človeka – jeho pamäť; čím predstavuje akési echo minuloročných „pamätných“ 4 živlov. Nadšenie by bolo utlmené pochybami ohľadom zmyslu uvedenia podobných filmov do širokej distribúcie, keďže publikum „filmového seminára“ utrpelo v priebehu jeho premietania viac ako polovičné straty. A napokon by som najradšej priestor neposkytol hoci len krátkemu zhodnoteniu filmu Barthalo! (R. Lakatos, 2008), na ktorom 6 zo 6 mojich známych využilo možnosť zdriemnutia si bez akéhokoľvek náznaku výčitiek alebo ľútosti.

A to sa eliptickým prestrihom v texte dostávame do nedeľného rána, keď som si aj napriek časovej disproporcii (3 hodiny spánku za mnou, 7 hodín cesty predo mnou) užíval chvíle slasti, za ktoré som vďačil úniku z rutiny každodenných povinnosti; úniku do Banskej Štiavnice na 4 živly.  Môj pobyt by som sa nebál nazvať „festivalovým eskapizmom“, obdobou dovolenky vyplnenej pozeraním filmov a stretnutiami s „blížnymi“, ktoré zdôrazňujú komunitný charakter udalosti. Ani v lete ma žiadne filantropické zámery do Štiavnice nenalákajú. Vôľa dočasnej „letnej emigrácie“ pochádza z egoistických pohnútok.

 

Zdroj fotografií: 4zivly.sk

Print Friendly, PDF & Email
  1. Ťažko si dnes, aspoň v „angažovanom“ umení, predstaviť situáciu, že by postavu rómskej národnosti hral neróm (prípad Kto si bez viny), čoho dôkazom je (ne)herecké obsadenie Šulíkovho filmu. []

Autor

Profilový obrázek
Počet článků : 6

Zanechte komentář

© 2011 Powered By Wordpress, Goodnews Theme By Momizat Team

Zpět nahoru