Zde se nacházíte: 25fps » TV » Decentne byť iným normálnym

Decentne byť iným normálnym

Decentne byť iným normálnym

TV TIP: Transparent – FILIP LUCINKIEWICZ –

Nálepkou „indie“ sa už nehonosia len filmy a hudobné projekty. V posledných rokoch sa množia prípady seriálov, ktoré si zakladajú na svojom „nezávislom“ étose označujúcom schopnosť takéhoto diela nekašírovane zachytiť životnú skúsenosť. Samozrejme životnú skúsenosť občanov vyspelých krajín, pre ktorých je (veľko)mestská džungľa miestom slastí i strastí: miestom boja s osamelosťou v davovom hmírení a zápasom o zmysluplnosť vlastnej existencie, ale aj miestom zdanlivo bezbrehého hedonizmu. Pod týmto pojmom sa však častokrát ukrývajú strednoprúdové diela s pyšne nasadenou maskou nonkonformity – znakom revolty proti zatuchnotosti mainstreamovej kultúry. Buričské gesto „nezávislého“ tvorcu sa však v mnohých prípadoch obmedzuje len na využitie mimózne roztomilých postáv spoločenských vydedencov vrhnutých do víru humorne-trápnych eskapád na tŕnistej ceste za svojim šťastím. V „indie“ svete sa postavy neboja použiť pár vulgárnych slov, vysloviť z času na čas nekorektný vtip, obnažiť svoje neforemné telo a okolie duchovne obohatiť pomocou britko a zároveň nonšalantne prednesených myšlienok, ktoré glosujú každodennosť jedinca dezorientovaného v labyrinte neuróz a existenčných neistôt modernej západnej spoločnosti. Avšak pri každom stretnutí s „indie“ dielom by si mal divák položiť otázku, nakoľko je táto umelecká „alternatíva“ len zástierkou komerčného úsilia spočívajúceho v navodení dojmu autentickosti za účelom predať vo svojej podstate konvenčný, normami ohraničený, uhol pohľadu na svet. Ten aj napriek imitovaniu komplexnosti je v takomto prípade rovnako útrpne sploštený ako v mainstreamovej tvorbe, proti ktorej sa „indie“ postoj vymedzuje. Alebo by sa mal vymedzovať. No invenčný prístup vstupuje do mašinérie trhu, kde prichádza v procese svojej reprodukcie o jedinečnosť.

Vďaka zmenám, ku ktorým v posledných rokoch došlo v oblasti televíznej produkcie a distribúcie, už nie sú televízne projekty vnímané ako technologicky, formálne a tematicky zaostalí príbuzní filmov. Situácia sa mení a televízia nadobúda punc progresívnosti, čo len potvrdzuje prechod rešpektovaných autorov ako Steven Soderbergh (tohtoročný seriál The Knick) k tomuto médiu. Dôvodom je podľa jeho vlastných slov väčšia umelecká sloboda nepriamo úmerná komerčným tlakom charakteristickým pre súčasný Hollywood. V televízii je za úspech považovaná aj sledovanosť v rádoch niekoľko stotisíc divákov tvoriacich síce malé, ale zato verné publikum. Seriál Transparent už na prvý pohľad zapadá do tohto trendu. Autorom námetu, výkonným producentom, spoluautorom scenára všetkých desiatich epizód a režisérom väčšiny z nich je nezávislá autorka Jill Solloway. Jej kariéra dobre ilustruje intermediálnu migráciu tvorcov: najprv ako producentka a scenáristka spolupracovala na televíznych seriáloch ako Odpočívaj v pokoji (Six feet under, 2001 – 2005) a Tara a jej svet (United states of Tara, 2009 – 2011), aby sa presunula k réžii filmu Afternoon Delight (2013) a napokon zamierila opäť na televízne obrazovky so svojím autorským projektom Transparent. Treba povedať, že výraz „televízne obrazovky“ v tomto prípade nie je úplne vhodný. Seriál vznikol pod záštitou konglomerátu Amazon, ktorý zabezpečil jeho produkciu a následnú distribúciu prostredníctvom svojej online platformy Amazon Prime Instant Video. Z tohto hľadiska sa oproti bežnej americkej produkcii vymyká v dvoch ohľadoch. Za prvé v spôsobe produkcie: ešte pred schválením celej série bol natočený pilotný diel uverejnený zadarmo k pozretiu spolu s ďalšími potencionálnymi seriálovými adeptami a o jeho osude rozhodli až divácke ohlasy. Pomerne netradičný je aj spôsob jeho distribúcie: na rozdiel od bežnej praxe celonárodných i káblových televíznych staníc, ktoré vysielajú každý týždeň jednu epizódu, mal divák možnosť sám rozhodnúť o tom, kedy a hlavne koľko epizód si na jeden záťah pozrie. Túto divácku vymoženosť preslávila spoločnosť Netlix, ktorá takto uviedla svoje seriály ako House of Cards (2013 – ) a Orange is the New Black (2013 – ). Sama autorka o svojom diele skôr hovorí ako o filme trvajúcom päť hodín ako o seriáli.

http://variety.com/2014/digital/opinion/look-out-emmys-transparent-is-a-drama-trapped-in-a-comedys-body-1201316031/Preto neprekvapí, že Transparent sa so svojou okázale revolučnou aurou minimálne v USA stal počinom velebeným kritikmi. V amerických recenziách je najčastejšie prirovnávaný k Girls a Louie – približne polhodinu trvajúcim dielam pohybujúcich sa na hrane komédie a drámy. Odtiaľ pochádza pojmová zrazenina tzv. dramedy. Najospevovanejším aspektom sa stáva odvaha seriálu umiestniť do centra pozornosti postavu za bežných okolností okupujúcu perifériu mediálneho záujmu; postavu odmietajúcu podrobiť sa diktátu biologických zákonov raz a navždy daného pohlavia, s ktorým sa nestotožňuje. Ide o muža, ktorý celý život túžil byť ženou, avšak až na dôchodku sa odhodlal zmeniť svoju genderovú indentitu verejne. Z bývalého vysokoškolského profesora a otca troch detí Morta (Jeffrey Tambor) sa stáva Maura. Hlavnú tému tak predstavuje otázka identity a nie len tej pohlavnej. Mort/Maura nie je jedinou postavou, ktorá čelí výzve re-definovať samého seba. Príbeh sa nezameriava len na jej ťažkosti pri otvorenej transformácii z muža na ženu, rovnako sleduje ostatných členov rodiny, predovšetkým jej potomkov, taktiež zápoliacich s úpornou snahou zistiť to, po čom túžia a kým sú. V ére s natoľko tekutou a prchavou povahou sa toto úsilie javí byť novodobým sizyfovským údelom. Akonáhle nadobudneme pocit istoty začíname sa chvieť hrôzou, že čoskoro pominie. Pre mnohých, či už záruky partnerské alebo sociálne, nadobúdajú podobu naveky unikajúceho prízraku, prízraku z rádu oxymorón. Seriál je však rovnakou mierou o odhaľovaní pravdy o sebe samom ako o jej skrývaní: postavy sa rovnako zúfalo pokúšajú ignorovať to, kým v skutočnosti sú alebo nemenej zúfalo bránia ostatným, aby na to prišli. To nepredstavuje náročnú úlohu, keďže tí sa zapodievajú hlavne sebou samým a svojimi problémami.

Najstaršia dcéra Sarah (Amy Landecker) sa pohybuje na zradnej pôde bisexuality: spolu s rodinou opúšťa aj heterosexuálne vzťahy, aby sa vrátila k svojej lesbickej láske z vysokoškolských čias. No nehrozí jej len zmätené opisovanie kružnice, kedy sa vášne vytrácajú pod náporom rutiny, čím sa z nového stáva staré a nezáživné a naopak? Prostredný syn Josh (Jay Duplass) zbesilo kmitá medzi výhodami nezávislého života, v mentálnej puberte večne uväzneného muža, a rodinnými sklonmi vyjadrujúcimi túžbu po stabilite partnerskej lásky. Najmladšia dcéra Ali (Gaby Hoffmann) nechce byť na jednej strane vnímaná ako stratená existencia, ktorá v živote nič nedokázala dotiahnuť dokonca, no na strane druhej je stále pohodlne finančne pripútaná k svojim rodičom.

http://abc7.com/entertainment/whos-nominated-for-a-golden-globe/431528/Dramatické pnutie sa v rámci seriálu a ním rozvíjaných medziľudských vzťahov odohráva v dvoch úrovniach. Po prvé, dochádza k nemu medzi vyhroteným egoizmom postáv a nutnosťou robiť kompromisy v záujme druhých, myslieť na ich dobro bez ohľadu na nároky, aké môže takýto nesebecký postoj obnášať A práve sklon k prvej charakteristike pravdepodobne bude fungovať ako katalyzátor negatívnych emócií, ktoré budú postavy vyvolávať u diváka. Ten sa miestami bude musieť vyrovnať s impulzívnym prílivom frustrácie, odporu a hnevu spôsobeného nesympatickým správaním postáv pripomínajúcich rozmaznaného spratka (reč je hlavne o Joshovi a Ali), ktorý nie je schopný dovidieť za horizont vlastného ega. Po druhé, k pnutiu dochádza na úrovni samotnej identity a vyplýva z jej dvojakého charakteru. Stručne vyjadrené: mať svoju identitu znamená byť sám sebou a zároveň byť súčasťou nejakého spoločenstva (definovaného napríklad národom, náboženstvom, spoločenskou triedou, rasou alebo sexuálnou orientáciou). A seriál Transparent pojednáva práve o takomto potencionálne problematickom priesečníku rôznych kategórií, v ktorom sa človek nachádza. Preto sa v ňom častokrát naráža na židovskú príslušnosť rodiny Pffefernanov chápanú skôr kultúrne ako nábožensky, keďže všetci členovia majú ďaleko k ortodoxným veriacim. Preto v ňom figuruje postava Eda, nevlastného otca súrodencov, ktorej identita fakticky zmizla v dôsledku pôsobenia deštruktívnej sily Alzhaimerovej choroby; ostalo len bezradné telo.

Avšak v konečnom dôsledku seriál vzbudzuje dojem predstavenia transvestitu neprekračujúceho medze decentnosti. Hlavne nepobúriť dobré (čítaj normami patrične obrúsené) mravy diváka! „Iné“ (queer) mu potom predstaviť v dostatočne stráviteľnej forme. A navyše mu takto dopriať odmenu v podobe pocitu (seba)uspokojenia z vlastného liberálneho postoja tolerantnosti k odlišným jedincom. V navonok netradičnom obale sa tak skrýva jadro konzervatívneho svetonázoru, ktorý najlepšie charakterizujú slová z jednej americkej recenzie: „Zmena je zmena, rodina je rodina.“

Transparent

Tvorcovia: Jill Soloway
Réžia: Jill Soloway, Nisha Ganatra
Scenár: Jill Soloway, Bridget Bedard, Micah Fitzerman-Blue, Noah Harpster, Ali Liebegott, Ethan Kuperberg, Faith Soloway
Hrajú: Jeffrey Tambor, Gaby Hoffmann, Jay Duplass, Amy Landecker, Judith Light (a ďalší)
USA, 2014 –  , 10 x 30 min.
Print Friendly, PDF & Email

Autor

Profilový obrázek
Počet článků : 6

Zanechte komentář

© 2011 Powered By Wordpress, Goodnews Theme By Momizat Team

Zpět nahoru