Zde se nacházíte: 25fps » Světový film » Desať dní, ktoré otriasli Ejzenštejnom, neotriasli rukopisom Greenawaya

Desať dní, ktoré otriasli Ejzenštejnom, neotriasli rukopisom Greenawaya

Desať dní, ktoré otriasli Ejzenštejnom, neotriasli rukopisom Greenawaya

RECENZE: Ejzenštejn v Guanajuatu (režie: Peter Greenaway, 2014) – FILIP LUCINKIEWICZ – 

Peter Greenaway, pôvodom waleský autor už dlhé roky žijúci v Holandsku, je v medzinárodnej komunite cinefilov známy ako kazateľ-provokatér a aktívny propagátor „smrti filmu“. Sergej Ejzenštejn stelesňuje v rovnakej miere kinematografického i ideologického revolucionára, ktorý teoretickými staťami i nakrútenými dielami významne napomohol v 20. rokoch minulého storočia zrodu filmu ako umeleckému druhu s unikátnymi výrazovými možnosťami na úrovni strihu, filmu ako „siedmemu umeniu“. Z tejto perspektívy by skutočnosť, že prvý nakrútil film o druhom, mohla nadobudnúť paradoxné zafarbenie. To sa však vytratí, ak budeme posledný Greenawayov počin vnímať v kontexte jeho tvorby – v kontexte toho, čo si pod „smrťou filmu“ predstavuje.

Radikálnosť tézy nespočíva v hlásaní absolútneho konca filmu. Ten sa týka len matérie, celuloidového pásu, nie samotného média. Napokon málokto by si dovolil tvrdiť, že Greenawayove diela nie sú filmy. Radikálnosť slúži k ostentatívnemu vyhraneniu sa proti určitej podobe kinematografie a tým pádom k obhajobe vlastnej alternatívy. Presnejšie by bolo užitie plurálu, t.j. určitým podobám kinematografie, keďže Greenaway brojí jednak proti „neviditeľnému“ štýlu a „hladko“ plynúcemu rozprávaniu hollywoodskej produkcie a jednak proti imitovaniu reality a jej (ne)dramatickej všednosti, tak ako ho reprezentuje napríklad britská tradícia sociálneho realizmu. Vlastnými slovami presadzuje víziu „non-narrative, multi-screen, present-tense cinema“. V tomto ponímaní filmu sa odráža dedičstvo postmoderny prejavujúce sa na tematickej i formálnej úrovni.

01_EISENSTEIN_In_GUANAJUATO_by_Peter_Greenaway_produced_by_Submarine_Fu_Works_and_Paloma_Negra_Films-RSubmarine_2015Rovnako ako v prípade predošlých diel, aj v Ejzenštejnovi v Guanajuatu pracuje s dvoma kľúčovými konceptami tohto filozofického a estetického smeru: intertextualitou a intermedialitou. Greenaway do nekonvenčnej biografickej snímky vplieta odkazy na kanonické filmy ako Resnaisove Vlani v Marienbadu alebo Renoirove Pravidlá hry. Využíva úryvky z Ejzenštejnových filmov, ktoré necháva v istý moment plynúť v prúde obrazov či fotografie slávnych osobností, keď je o nich vo filme reč, čím vzniká dojem akéhosi audiovizuálneho herbára. Referencie sa neobmedzujú len na film a fotografiu. Celkový tvar je ovplyvnený divadlom, výtvarným umením, literatúrou i hudbou. Stojí za tým cieľ oprostiť sa od príliš zväzujúco vymedzených kategórií, naďalej udržovaných opakovaním ustálených konvencií a vzorcov, a vybudovať imaginatívne explozívny, autonómny svet umenia. Greenaway tvrdí, že „väčšina umenia je o umení; nie o živote, ale o pohľade na umenie“.

Hneď v úvode Ejzejštejn prenáša sebavedome znejúcu frázu: „Som boxerom za slobodu kinematografického vyjadrenia.“ A oboznámený divák sa ťažko ubráni pocitu, že veta by mohla pokojne zaznieť z úst samotného Greenawaya, no s odlišným posunom. U Ejzenštejna ju nie je možné vypreparovať od viery moderny a jej avantgardy v politickú silu umenia mobilizovať „vykorisťované“ masy v mene veľkého projektu o novom spoločenskom usporiadaní. Postmoderna by túto predstavu odsúdila ako naivnú utópiu. Oslobodenie je výhradne vecou estetiky. „Falošným vedomím“ nie je ideológia, ale ilúzia založená na nápodobe reality. Umenie sa už nemaskuje za kópiu skutočnosti. Namiesto toho demaskuje vlastnú artificiálnosť.

03_EISENSTEIN_In_GUANAJUATO_by_Peter_Greenaway_produced_by_Submarine_Fu_Works_and_Paloma_Negra-RSubmarine_2015Snaha využiť nové možnosti tvorby, ktoré poskytuje prítomnosť, je u Greenawaya v posledných filmoch spätá s pohľadom do minulosti. Nejde u neho o neproblematické vyvolávanie dôverne známych prízrakov z dejín umenia. Ak v prípade Rembrantovej Nočnej hliadky poskytol v niektorých kruhoch kontroverzne prijatú interpretáciu vzniku slávneho obrazu, v Ejzenštejnovi v Guanajuatu podáva nemenej kontroverznú interpretáciu zlomu prítomného v diele sovietskeho velikána filmu. Opäť sa prejavuje Greenawayova postmodernistická skepsa: „verím, že niečo také ako história neexistuje; existujú len historici.“ Inak vyjadrené, to čo sa odohralo, závisí na subjektívnom výklade známych faktov. A tie v prípade Ejzenštejna hovoria podľa Greenawaya jasnou rečou.

Film sa sústredí len na krátky časový výsek odohrávajúci sa v Mexiku. Tam začiatkom 30. rokov prichádza 33-ročný Ejzenštejn po frustrujúcom, autorsky neplodnom pobyte v USA, natáčať dokumentárnu esej Que Viva México! Zlomová udalosť nesúvisí s jeho pracovným, ale intímnym životom, na ktorý sa film primárne zameriava. Na základe otrasu v podobe milostnej aféry s mexickým sprievodcom vysvetľuje Greenaway posun v Ejzenštejnovej tvorbe. Zobrazovanie udalostí z makro perspektívy nazerajúcej na jedincov len ako na súčasť sociálne, či politicky definovaného kolektívu, nahradzuje mikro perspektíva konkrétneho, psychologicky profilovaného indivídua. Za rozhodujúcu pritom považuje samotnú situáciu. Ejzejštejn sa ocitá v pozícii cudzinca fascinovaného a priťahovaného odlišnosťou kultúrneho prostredia. Podlieha nielen vábeniu buržoázneho prepychu v podobe vymožeností ako leštenie topánok alebo teplá voda, ale i potlačovanej (homo)sexualite. Vzdialený od okovov vlasti tak Ejzenštejn dostáva príležitosť skúmať tentokrát nie médium filmu, ale vlastnú identitu.

06_EISENSTEIN_In_GUANAJUATO_by_Peter_Greenaway_produced_by_Submarine_Fu_Works_and_Paloma_Negra-RSubmarine_2015Greenaway ho prezentuje ako nonkonformného umelca pôžitkársky ignorujúceho spoločenské normy a konvencie, ktorý si je bezvýhradne vedomý vlastnej geniality. Tak ako Rembrandt v Rembrandtovej Nočnej hliadke. Jeho excentrický prejav sa vyznačuje rovnakou pompéznou extravaganciou ako štýl samotného filmu založeného na kombinovaní rôznych nezvyčajných filmových prostriedkov (ako split screen vo forme triptychu, deformácia perspektívy, obrazy v obraze, či hry s pohyblivým prerámovaním) s osvedčenými mimo filmovými (napr. teatrálna expresivita a inscenovanosť, či svietenie miestami čerpajúce zo znalostí majstrov šerosvitu). Film sa vyhýba prvoplánovo zreteľnému aplikovaniu Ejzejštejnových konceptov intelektuálnej montáže a montáže atrakcií, kedy kolíziou dvoch konkrétnych záberov vzniká v divákovej mysli idea, či je vyprovokovaný šok. Výsledkom stretov nie je jednoznačná emócia alebo téza, ale zneisťujúca ambivalencia.

Filozofovanie pri erotickej rozkoši dokazuje, že senzualitu telesnosti a racionálnu analytickosť intelektu nie je možné vždy od seba ľahko oddeliť. Rovnako ako obscénnosť a rafinovanosť humoru, ako dokazujú scény rozhovoru s vlastným prirodzením a zapichnutou vlajočkou v konečníku. Divák sa tak musí vysporiadať s vyobrazenými rozporuplnosťami a vlastnými pochybnosťami. Výrazná prítomnosť irónie – jednej z hlavných zbraní postmoderny – znemožňuje ľahké rozhodovanie. Kedy je to seba-reflexívne a seba- ironické gesto (ako keď Ejzenštejn prehlási: „Som karikatúra“) a kedy je naopak myslené seriózne a preto by sme ho mali brať vážne? Kedy film prestáva byť podnetne provokatívny na úkor prázdneho manierizmu a exhibicionizmu? Alebo kedy progresívny prístup k umeniu ustupuje konzervatívnemu náhľadu na život prevediteľný na dve archetypálne konštanty Éros a Thanatos, sex a smrť, či na romanticky rozorvaných umelcov? Veď aj Greenaway pri svojom už roky trvajúcom kriesení modernej podoby filmu využíva niektoré tradičné postupy existujúce stáročia a znalosti z dnešného pohľadu klasických oblastí. Divák je tak konfrontovaný s komplikovanými spletencami starého s novým, kedy často zlyháva možnosť rozlišovať. Nakoniec, ako ukazuje i Ejzenštejn v Guanajuatu, sa možno ukáže, že smrť je znovuzrodením, kedy niečo pretrvá, niečo nenávratne zmizne a niečo sa transformuje do analogického.

Eisenstein in Guanajuato

Scénář a režie: Peter Greenaway
Kamera: Reinier van Brummelen
Hrají: Elmer Bäck, Luis Alberti, Stelio Savante, Lisa Owen, Maya Zapata
Mexiko / Nizozemsko / Finsko / Belgie / Francie, 2014, 105 min
Česká premiéra: 12. 11. 2015 (AČFK)

Print Friendly, PDF & Email

Autor

Profilový obrázek
Počet článků : 6

Zanechte komentář

© 2011 Powered By Wordpress, Goodnews Theme By Momizat Team

Zpět nahoru