Zde se nacházíte: 25fps » Aktuality » V Bratislavě bude pokřtěna kniha o filmech Eduarda Grečnera

V Bratislavě bude pokřtěna kniha o filmech Eduarda Grečnera

V Bratislavě bude pokřtěna kniha o filmech Eduarda Grečnera
Koncom roka 2018 vyšla v českom vydavateľstve Casablanca v edícii Filmoví tvorcovia v spolupráci so Slovenským filmovým ústavom kniha Eduard Grečner a jeho filmy od autora Milana Cyroňa. Ide o prvú českú monografiu po roku 1989, ktorá sa venuje iba slovenskému filmu. V pondelok 25. februára o 18.00 sa v kine Lumiére v Bratislave bude konať jej slávnostný krst.

Krstným otcom knihy bude profesor Peter Michalovič, ktorý spolu s Eduardom Grečnerom (režisér), Milanom Cyroňom (autor knihy) a Petrom Dubeckým (generálny riaditeľ SFÚ) predstavia knihu verejnosti. Po krste publikácie sa uskutoční projekcia filmu Pozemský nepokoj (1992) od Eduarda Grečnera). “Tento film som nakrútil ako prvý po vynútenej dvadsať ročnej prestávke v tvorbe a mám k nemu teda zvláštny vzťah. Ako k dielu, ktoré dokumentuje, že som sa režimom nedal zlomiť ani podplatiť, a predsa som nakrúcal. Pozemský nepokoj sa premietal iba raz a naposledy na premiére v roku 1993. Distribútor mi zagratuloval, ale film nekúpil. Nastúpili iné kritériá filmového priemyslu a potreba najmä naplniť kinosálu. No a priemysel vyrába tovar, to však ja nerobím,“ zdôvodnil Grečner výber svojho filmu na slávnostnom podujatí. Po skončení filmu bude nasledovať posedenie pri víne v Kafehouse Lumiére.

Kniha ako výber toho najlepšieho z Grečnerovej tvorby

V diele nenájdete klasický profil tvorby a interpretáciu všetkých diel režiséra – ide o výber z tvorby a následnú analýzu literárno-dramaturgickej prípravy najznámejších Grečnerových diel. Autor Milan Cyroň zameral svoju pozornosť na filmovú tvorbu 60. rokov, a to konkrétne na tri filmové tituly režiséra – Každý týždeň sedem dní (1964), Nylonový mesiac (1965) a Drak sa vracia (1967). Analýzou týchto filmov autor odhaľuje princípy tvorby príznačné pre kinematografiu v danom období. Súčasťou knihy je aj filmový životopis režiséra a doteraz nepublikované kvalitné fotografie z archívnych fondov.

“Jadrom knihy sú tri kapitoly venujúce sa scenáristickej príprave Grečnerových filmov realizovaných v 60. rokoch. Predchádza im kapitola venovaná tomu, akým spôsobom sa v danom období pracovalo na scenároch a ako sa schvaľovali. Celú knihu otvára biografická kapitola načrtávajúca Grečnerove pôsobenie vo filme od polovice 50. rokov do 90. rokov, vrátane jeho publicistickej činnosti,” opisuje Milan Cyroň.

Jedným z impulzov na napísanie knihy bol záujem o predstaviteľov novej vlny s osobitou poetikou. Časom však autor prišiel na to, že Grečner bol účastníkom skoro všetkých dôležitých udalostí v slovenskom filme v 2. polovici 50. a v 60. rokov. Motiváciou na napísanie bol aj fakt, že sa jeho tvorbe nikto iný príliš nevenoval.

“Chcel som zistiť, akým spôsobom vznikali Grečnerove filmy, do akej miery presadil svoju filmovú predstavu a nakoľko ich ovplyvňovali ďalšie faktory a spôsob práce vnútri Československého filmu na Slovensku,” hovorí autor. Kniha vychádza z Cyroňovej dizertačnej práce, ktorej pôvodný text vznikal štyri roky a po odležaní ho do knižnej podoby spracoval asi za jeden rok. “Najťažšie bolo nájsť správny smer a nezaťažovať text nadbytočnými, aj keď zaujímavými informáciami, ktorých sa počas piatich rokov vyrojilo skutočne veľa,” zamýšľa sa Cyroň. Kniha je písaná odborným jazykom a určená pre čitateľov, ktorých zaujíma fungovanie československej kinematografie, dejiny scenáristiky alebo pre čitateľov, ktorí by sa chceli hlbšie zoznámiť s Grečnerovými filmami, okolnosťami ich vzniku a kontextom, v ktorom prebiehala ich scenáristická príprava.

Milan Cyroň by v budúcnosti rád knižne spracoval 1. tvorivú skupinu Alberta Marenčina, v ktorej vznikali všetky Grečnerove filmy zo 60. rokov. Chcel by opísať, ako sa skupina profilovala a vyvíjala, aké tituly tu vznikali a prečo, ako prebiehali rokovania vnútri skupiny, aj komunikácia jej predstaviteľov s vedením Československého filmu Bratislava i orgánmi komunistickej strany. “Nie som si však úplne istý, či sa mi to podarí. V najbližšej dobe budem určite pracovať na niekoľkých štúdiách do časopisov a zborníkov o Grečnerových nerealizovaných scenároch alebo o jeho literárnom scenári k televíznemu filmu Kolíska,” zhrnul Cyroň.

Kinematografia 60. rokov a súčasnosť

60. roky v slovenskom filme sa niesli najmä v znamení hľadania, experimentovania a ustanovovania rôznych prúdov v kinematografii. Je to obdobie žánrovej rozmanitosti a súčasne doba, kedy sa v československom filme naplno využívali tvorivé možnosti jednotlivcov aj celých kolektívov. “Táto etapa však býva napriek všetkým týmto pozitívam až príliš idealizovaná,” myslí si Cyroň.

“Dnešní tvorcovia sú oslobodení od povinnej tematiky, ale na druhej strane sú zviazaní rozpočtami a hlavnou motiváciou sa stáva predajnosť. Film pripomína skôr tovar, ktorý sa musí v prvom rade dobre predávať, čo filmárom sťažuje tvorivý rozlet. Bez prekážok sa však nikdy nič nevytvorí a skutoční umelci si aj dnes vybojujú priestor pre umenie. Zo súčasnosti sa mi páči nadpriemerná Mira Fornay s filmom Môj pes killer a dokumentárna báseň Kirhoffovho dokumentu Para nad riekou. A zvláštny mäkký hlboký pohľad do umenia Richarda Müllera – Nepoznaný, režiséra Mira Rema. Samozrejme, že som subjektívny. Všetci sme našťastie subjektívni a trvajme na tom. Iba tak vzniká umenie a každá doba je ťažká,” uzatvára Grečner.

Print Friendly, PDF & Email

Autor

Profilový obrázek
Počet článků : 464

Zanechte komentář

© 2011 Powered By Wordpress, Goodnews Theme By Momizat Team

Zpět nahoru