Zastaralé monštrum

Tohtoročná letná blockbusterová ponuka sa niesla v znamení vrcholiacej retro nostalgie. Kiná priam zahlcovali (a ešte nejaký čas zahlcovať budú) prequely, sequely, rebooty atď. divácky osvedčených filmov z minulých dekád. Na ich príklade sa pregnantne zrkadlí systém hollywoodskej politiky, dolujúcej, tentokrát v zlatej retro bani. „Mladí“ filmári dostávajú možnosť využiť úspešné staré koncepty s očakávaním funkčného prepojenia aktuálnych diváckych požiadaviek, čo je požiadavka, ktorá sa málokomu podarila splniť. Za vyhovujúci príklad posledného obdobia možno považovať spočiatku nenápadný projekt Ruperta Wyatta Zrodenie planéty opíc (Rise of the Planet of the Apes, 2011), z ktorého sa nečakane stal divácky hit a v určitých ohľadoch aj najnovší film J.J. Abramsa Super 8 (2011). Práve Super 8 sa líši od všetkých „retier“ už v základnom hľadisku a to v tom, že nejde o prequel, sequel ani reboot. Nejedná sa ani o objednávkový projekt hollywoodskych producentov, ale o autorský film, ktorý sa rafinovane zviezol na vlne retro konjunktúry. Autor a producent Abrams tak opäť dokázal svoju taktickú a produkčnú obratnosť. V podstate si dokázal v súčasnom hollywoodskom systéme nakrútiť detský sen, navyše finančne výnosný.

Najzaujímavejšie je sledovať, koľko spoločných znakov má Super 8 s Abramsovým životom, Spielbergom a zainteresovanými. Ostatne, to je zámer i princíp celého filmu a zábavy. Odkazy, parafrázovanie a pocty sa viažu k obdobiu konca sedemdesiatych rokov. Konkrétne k roku 1979, kedy mal Abrams 13 rokov (rovnako ako hlavní hrdinovia), natáčal amatérske filmy na osemnásťmilimetrovú filmovú surovinu a s úžasom v kine sledoval dobrodružstvá rovesníkov, ktoré vyprodukovali Richard Donner či Steven Spielberg v jeho produkčnej spoločnosti Amblin Entertainment. Sú to filmy charakteristické prostredím amerického predmestia o skupinke mladých chlapcov, ich nepozemských kamarátoch, prvých láskach a rodinných problémoch. Pýšia sa spektakulárnou akciou; lákajúc na jej atraktivitu mladú generáciu dobrodruhov, predstavujúcich si, že by mohli zažiť niečo podobné. Abrams akoby nakrútil jednu zo svojich najidealistickejších predstáv predpubertálneho obdobia – naivne detskú vieru v to, že zažije mysteriózne dobrodružstvo bezprostredne pri nakrúcaní niektorého zo svojich zombie filmov. Dnes sa sen stal skutočnosťou. Vo fabrike na sny. Otázne je, nakoľko bol pri jeho budovaní zahľadený do seba a svojich ideálov.

Abrams začínal ako producent a scenárista seriálov, z nich československí diváci televízie poznajú minimálne Alias (Alias, 2001) a Nezvestní (Lost, 2004). Celovečerný režijný debut si odbil filmom Mission Impossible: III (2006). Už v ňom predviedol jednu zo svojich hlavných devíz, ktorú nazývam „režisér Popoluška“. Schopnosť vybrať to najatraktívnejšie a divácky funkčné z predošlých filmov.

Kým DePalmova Mission: Impossible ( 1996) chcela byť novou americkou bondovkou a dramatickosť vystavala na nevyspytateľných charakterových premenách (z kladných postáv sa stávali záporné a naopak), doplatila na zle zvládnutú akciu. Mission: Impossible II Johna Wooa bola naopak plná dobrej akcie, no najväčšiu slabinu mala v absurdnom scenári a neschopnosti vyvolať napätie. Paradoxné bolo, že najlepšie dopadla MI:III najmladšieho a najneznámejšieho Abramsa. Ten doslova vybral z predošlých dvoch dielov to, čo fungovalo najlepšie. Spojil dobrú akciu s dobre napísanou zápletkou a navyše pridal emocionálnu príbehovú rovinu. Takto konečne vytvoril jeden veľmi dobre fungujúci celok. Druhý režijný projekt Star Trek (2009), ktorý oživil fenomén kultu, výstižne popisuje Kamil Fila: „Jako by Abrams seskládal film z několika epizod seriálů běžících na různých kanálech, a přepínal ovladačem vždy ve chvíli, kdy se to nejvíc hodí.“

MI:III a Star Trek sú spoločné v tom, že majú svojho filmového predchodcu, a chyby na ktorých sa Abrams mohol poučiť a eliminovať ich. Super osmička má predchodcu v celej filmovej epoche a aj žánri, čo sú značne obšírnejšie pojmy. U E.T. Mimozemšťana (E.T.: The Extra-Terrestrial, 1982), Čeľustí (Jaws, 1975) a Blízkych stretnutiach tretieho druhu (Close Encounters of the Third Kind, 1977), ktorým Super 8 tiež skladá poctu, ťažko nájsť také chyby ako v MI a MI:II. Preto v porovnaní so Spielbergovými filmami končí Super 8 na chvoste a nie na špici ako kedysi Mission Impossible III v porovnaní s prvým a druhým dielom. Nutné je podotknúť ešte fakt podobnosti medzi Star Trekom a Super 8 v snahe oživiť kult. Oživenie kultu vyžaduje od režiséra blockbustrov schopnosť inovovať námety tak, že staré divácke požiadavky nahradí aktuálnymi. To v sebe Star Trek obsahoval. A podobne aj Zrodenie planéty opíc, kde sa režisér Rupert Wyatt rozhodol značnú časť rozpočtu investovať do toho, aby CGI opice korešpondovali s reálnymi ľudoopmi. Vybudoval tak dôveru diváka k animovanej postave, ktorú od určitého času začne vnímať ako živú. Monštrum v Super 8 sa v celej svojej „kráse“ predvedie až v závere a výsledný dojem je taký istý, ako je dnes dobrodružná detská akcia z minulých dôb – zastaraný a už nedôveryhodný. Jednoducho divácke očakávania v roku 2011 takéto monštrum určite nenapĺňa.

Ďalší spoločný znak (dnes už trademark) Star Treku a Super 8 je používanie tzv. Lens Flares, t.j. snímanie protisvetla, vytvárajúce na obraze svetelné „šmuhy“. Kým v ST táto technika slúžila na psychologické navodenie dojmu iného sveta, v S8 za týmto krokom nevidieť nič viac ako len estetický fetiš uspokojujúci už len Abramsa kričiaceho spoza kamery: „Nice flare“ (pozri video vyššie).

Ostáva len konštatovať, že starší divák odrastený na E.T. alebo Blízkych stretnutiach tretieho druhu sa nevyhne zimomriavkam, poteší sa, že mu Hollywood dovolil v novom príbehu zaspomínať. No po čase zistí, že zabudol a pamätá len tie staré dobré mechanické príšery.

Super 8

Režie: J.J. Abrams

Scénář: J.J. Abrams

Kamera: Larry Fong

Střih: Maryann Brandon,A.C.E.; Mary Jo Markey, A.C.E

Hudba: Michael Giachinno

Hrají: Elle Fanning (Alice Dainard), Joel Courtney (Joe Lamb), Riley Griffiths (Charles), Kyle  Chandler (Jackson Lamb) ad.

USA, 2011, 112 min.

Premiéra ČR: 8. září 2011 (Bontonfilm)