Otrlec v plnom prúde

Festival otrlého diváka v Prahe, o ktorom sme vám písali nedávno, pomaly vrcholí, no až víkendom sa doslova rozbieha na „plné gule“. Kým cez týždeň si organizátori predpripravili publikum dvoma filmami denne, na vrcholnú sobotu  nachystali v skutku otrlý maratón s piatimi projekciami denne. Po piatku, v ktorom sa predstavil bezruký vrhač nožov Alonzo, na pohľad milý, no vo vnútri nekompromisný špecialista z Filipín a v stredostavovskej rodine uväznená kanibalka čakajúca v garáži na prevýchovu (mimochodom precízne spracovaná reflexia domáceho násilia), sa sobotný program začne o 15:00 premiérou českého fanúškovského filmu so súradnicovým názvom 50°10’53.468″N, 16°33’12.266″E (2011). Autormi príbehu natočeného formou found-footage sú „příslušníci současné mladé generace studovaných herců“. Navzdory tomu, že filmov pracujúcich s konceptom „nájdeného“ materiálu stále pribúda a zdá sa ako pomaly vyčerpaný, dramaturgovia sľubujú, že sa jedná o premyslené osvieženie, v ktorom kamera nie je len pasívnym pozorovateľom. Ďalším sobotňajším lákadlom je dnes už klasická brutálna komédia Re-animátor (Re-Animator, 1985). Filmu radiacemu sa k subžánru splatter (tj. film, ktorý sa doslova vyžíva a robí si srandu z extrémneho násilia a iných nechutností ako hnisavé produkty ľudského či iného organizmu) o šialenom vedcovi, ktorý vyrába vraždiacich zombiekov je naozaj ťažké odolať, minimálne pre kvalitné efekty, ktorých autorom je muž menom Screaming Mad George. Vrcholom večera, ale aj samotného festivalu bude projekcia filmu priekopníka interaktívneho kina Williama Castleho Třaslavec (The Tingler, 1959) o patológovi, „jenž se zabývá studiem lidského strachu a věří, že v okamžiku čirého děsu se v člověku aktivizuje mikroskopický parazit, který v mžiku nabyde úctyhodných rozměrů, a pokud jej dotyčný včas nezneutralizuje křikem, hrozí mu bolestivá smrt“, to isté sa platí aj pre divákov v kine, pretože parazit nežije len na plátne. A preto budú musieť návštevníci kina podpísať pred vstupom do sály poistku v prípade, že by umreli strachom. Na záver večera ako uspávanku, pred prezlečením do hodvábnych pyžamiek a spánkom s prstom v ústach, masochistických labužníkov čakajú ešte dve lahôdky, na ktoré by si nemali zabudnúť priniesť pršiplášť. Tou prvou je brutálna tortúra Hra na zajíčka (The Bunny Game, 2010) o prostitútke, ktorú počas 76minútovej stopáže týra vodič kamiónu. Ide mu o jedno: Chce mať svojho maznáčika! Najextrémnejší film festivalu je zaujímavý už len pre obdiv voči obetavosti protagonistky, ktorá sa pred kamerou podrobila reálnemu týraniu. Druhým filmom je satirická Najšpinavejšia hra na světe (The Dirtiest Game in the World, 1970) o hnutí neustále súložiacich a drogujúcich hippies, ktorý má divákov buď dostať do orgií priamo v kinosále, alebo donútiť vyjsť von a vydáviť zo seba všetko zhnusenie.

Nedeľný program uzatvára otrlca, preto v ňom nemôže chýbať maskot festivalu wrestler El Santo vo filme El Santo proti vrahovi z televízie (Santo vs. the Television Killer). Dokonca sa v predfilme predstavý aj jeho syn. Tak trocha riskom, ale nepochybujem, že ziskom bude projekcia Aero naslepo pro otrlé – teda projekcia utajeného filmu. Tento ťah organizátorov by mal ešte viac podporiť už tak veľkú dôveru divákov k dramaturgom, ale i k celému festivalu. Nápoveda sľubuje kombináciu amaterizmu Eda Wooda s kontemplatívnosťou Stromu života. Lákavé spojenie. V záverečnom kúsku Orgie mrtvých (Orgy of the Dead, 1965) nemôže mať prsty nik iný ako samotný Ed Wood. Hoci len ako scenárista. Bizarná zápletka o tom, čo čaká duše smilných žien po smrti. Napriek tomu, že tento stručný popis neznie nijak priekopnícky, záverečný odstavec z festivalovej brožúry presviedča o pravom opaku:„Orgie mrtvých představuje svou otřesností zcela novou úroveň otrlosti, která si zasluhuje podporu i uznání. Proto pro diváky během promítání bude přichystána první pomoc v podobě posilňujícího občerstvení.“ Ako odmena pre všetkých, čo vydržali do konca projekcie, je pripravená otrlecká afterparty.