Rozhovor s Ivanem Hroncem o modelu hybridní distribuce

ROZHOVOR s Ivanem Hroncem, ředitelem mediální společnosti Film Europe – FRANTIŠEK HORVÁT

FRANTIŠEK HORVÁT: Během karantény jste spustili novou platformu Edisonline. Již při představování celého projektu Edison Filmhub jste anoncovali koncept „KINO + CAFÉ + TÉMA + VOD“. Platformu jste nakonec spustili již v dubnu jako reakci na karanténu. Na kdy bylo její spuštění původně plánováno?

IVAN HRONEC: Edisonline sme chceli spustiť už pred rokom pri otvorení Edison Filmhubu. Náš slogan skutočne zahŕňa aj VOD. V obmedzenom móde 15 filmov sme VOD aj pred rokom spustili. Boli to víťazné filmy z Berlína, Benátok a z Cannes a mali sme slušný počet predplatiteľov. Ale išlo len o doplnkový a nie koncepčný projekt. V dnešnom Edisonline, ktorý bude mať nastavené dramaturgické kategórie, je dnes 125 titulov a za krátky čas ich bude 500, spolu s dvomi filmovými TV stanicami Film Europe a Film Europe + . Treba ale povedať, že team Film Europe ponúka kvalitné TV kanály a VOD filmy pomaly dve desaťročia. Publikum Edison Filmhubu prekvapuje, keď sa dozvie, že sme spustili skupinu kanálov Filmbox. Už v roku 2006 sme boli prvou HD filmovou televíziou vo východnej Európe. Neskôr som predal podiel vo Filmboxe a založil v roku 2010 Film Europe. Našimi prvými aktivitami boli Film Europe televízie a VOD služby, vidíte ich na SkyLinku, v Telecome, v O2 aj v UPC. Paralelne sme založili distribučnú spoločnosť a nakoniec otvorili butikové kiná v Bratislave a Prahe. No, a počas korony konečne aj vlastnú VOD platformu. Film Europe je dnes mediálnou spoločnosťou.

Organizujeme aj tri filmové festivaly, v Česku a na Slovensku Be2Can – prehliadku víťazov z festivalov v Berlíne, Benátkach a Cannes, potom Scandi – prehliadku severských filmov a na Slovensku aj Crème de la Crème – festival francúzskych filmov. Na vašu otázku ale musím poctivo odpovedať. Edisonline mal už dávno fungovať, len neboli, ako to často býva, čas a energia. Na vysvetlenie, nie obranu, toto všetko robí len pár šikovných ľudí. V Česku a na Slovensku mám 26 spolupracovníkov, ktorí majú na starosti dve butikové kiná, tri festivaly, plnohodnotnú distribúciu artových filmov, online videotéku a dve televízne stanice. Keď si pripomeniem, že sme experimentovali aj s autokinom, koncertami a vydávaním kníh, tak máme na jeden projekt 2,6 človeka. Nie sme ani veľká ani malá spoločnosť, čo je možno naša silná aj slabá stránka. Edisonline sa mal ideálne spustiť pred rokom pri otvorení Edison Filmhubu. Ale radšej neskoro ako nikdy. Koronakríza bol bohom daný čas na dokončenie projektov, ktoré sme v minulosti nestihli. Karanténa nám tak prišla vhod. Uvoľnená energia tímu zrazu našla využitie, a tak sme do mesiaca od uzavretia kamenných kín spustili nové virtuálne kino – Edisonline.

Většina provozovatelů butikových kin by nejspíše ve svých rozpočtech nenašla dostatečné zdroje pro vytvoření takovéto VOD platformy, natož operační hotovost k jejímu případnému dřívějšímu spuštění. Nakolik je tedy klíčová provázanost Edisonu s distribuční společností Film Europe?

Butikové kino musí byť súčasťou širšieho konceptu. Nie je to iba doplnok, ale dôležitá komunikačná zložka idey prezentácie festivalového filmu. Butikové kino samo o sebe može mať zmysel, ale ak nemá synergiu a kontext, zloží ho každá budúca kríza. Po korone je našou povinnosťou vymyslieť a udržať model, ktorý nebude naviazaný na jeden distribučný spôsob a nijako podstatne ani na verejné zdroje. Možno by sme sa mali najskôr pokúsiť definovať butikové kino. Ide o priestor s menšou, ale štandardnou kinosálou, ktorú dopĺňa štýlová kaviareň s barom.

Program butikového kina je iný než program multiplexov, ale aj väčšiny jednosálových kín. V programe butikového kina, rovnako ako v butikovom fashion obchode, alebo butikovom hoteli, musíte nájsť niečo, čo nikde inde nie je. V našom prípade sú to filmy, ktoré sa v iných kinách nehrajú, alebo je to koncept prezentácie známych filmov originálnym spôsobom, napríklad kurátorskými úvodmi, debatami, sprievodnými akciami. Je však podstatné, že kinosála butikového kina spĺňa podmienku technologicky špičkovej kinoprojekcie. Vylučuje sa, aby bol v sále bar alebo reštaurácia, to je iný koncept kinoreštaurácií a café barov najlepšie reprezentovaný americkým konceptom Alamo Drafthouse Cinema. Je to určite dobrý alternatívny koncept a prezradím, že ma veľmi láka, ale nie je konceptom butikového kina.

V Prahe sú momentálne oba koncepty, Edison Filmhub ostáva jediným butikovým kinom a je súčasťou Film Europe. Koncept barového kina reprezentuje nedávno otvorená Prítomnosť. Ide o priestor, ktorý má priamo v sále bar a kontroluje ho Aero. Pre obe spoločnosti je to doplnok a diverzifikácia cash flow. Aj v organizácii a financovaní Film Europe a Aerofilms vidíte rozdiel. Aero je pražský projekt a tím dobre prepojený s pražským publikom, s verejnými mestskými a národnými zdrojmi, s konceptom distribúcie naviazaným na priamu marketingovú podporu festivalu Karlovy Vary, na masívnu free reklamu verejnoprávnej Českej televízie. Skoro každý Aero projekt nie je bez signifikantnej štátnej podpory.

Film Europe koncept nie je závislý na verejných zdrojoch a nechce byť v dobrom slova zmysle iba pražským podnikom. Edison Filmhub má všetky predpoklady stať sa výrazným európskym príkladom a podporuje tak celkový strategický cieľ Film Europe. Už viac ako desaťročie oslovujeme nielen českých a slovenských divákov, ale aj divákov v strednej Európe a v krajinách Beneluxu. V Prahe zároveň uvedomelo cielime aj na komunitu anglicky hovoriacich zahraničných rezidentov, ktorých sú tisíce. Aj najmenšie butikové kino musí vnímať kontexty, a ak nemá vlastné zdroje, musí vedieť, kto ich má. Naším rozhodnutím je, že naše aktivity chceme vytvárať samostatne, bez veľkej závislosti na verejných zdrojoch.  

Při otevírání prostor Edison Filmhubu jste v rozhovoru pro časopis Forbes zmiňoval, že většina dostupných pražských prostor byly pouze obří sály bez baru, které dle svých slov neumíte programovat. Jak se současná stále trvající opatření odrazí do programování vašeho butikového kina?

Jedným z paradoxov dnešnej divnej doby je, že máme od znovuotvorenia Edison Filmhubu vypredané. Dodržiavame odstupy a nariadenia a predávame max. 35 vstupeniek. Programujeme našu festivalovú dramaturgiu spolu s diskusiami a úvodmi, v kaviarni dodržiavame obmedzenia. V kaviarni sme spustili nový koncept gastra, ktorý priniesol nový cafe tím. Na stratégii nemáme veľmi čo meniť, máme len detaily, ktoré treba vylepšovať. Edison Filhub ostáva jediným pražským kinom, ktoré cielene programuje festivalové filmy, a keď prijmeme definíciu butikového kina, ostáva aj jediným butikovým kinom v meste. Publikum našu jedinečnosť oceňuje priazňou, z čoho mám ja a celý dynamický tím kina aj kaviarne obrovskú radosť.

Butikové kino je vedle specifických uváděných titulů charakteristické také jakousi domáckou atmosférou a komfortem. Není tedy nabídka možnosti sledovat snímky z pohodlí domova ohrožením samotného provozu kinosálu?

Veľa z toho, na čo sme si zvykli, neplatí. Vo všetkých oblastiach, v ekonomike, v politike, v kultúre sledujeme nové modely, nové spôsoby uvažovania. Tak ako nás dnes komunistická Čína učí kapitalizmu, tak ako dnes nie je politický a ekonomický svet čierno biely, tak máme viacero svetových centier, a tak sa musíme aj na kultúru a filmovú distribúciu pozrieť z aktuálneho uhla. Charakteristikou minulosti boli presne oddelené distribučné okná. Film bol jeden čas v kine, potom na videu, potom v TV. Tieto okná sa nedali spojiť ani zameniť. Dnešný svet je o viacerých centrách, viacerých paralelných doplňujúcich modeloch a silách. Modernú filmovú distribúciu sme nazvali hybridnou distribúciou. Celkom otvorene sme sa inšpirovali súčasným automobilom, kde v jednom momente ťahá motor spaľovací a v tom druhom motor elektrický. Tieto motory si vzájomne nekonkurujú, ale sa doplňujú. V hybridnej distribúcii ide o doplnenie tradičnej formy projekcie v kamennom butikovom kine a štýlovej kaviarni – o virtuálny online priestor.

Podstatnou je ale práve doplnková hodnota. Edisonline neponúka v online rovnaký film, aký hráme v kine Edison Filmhub. Hybridná distribúcia nie je kanibalizácia jednej úrovne druhou. Premiéru nového filmu uvedieme ideálne cez náš alebo partnerský festival v kine Edison Filmhub a v Edisonline ponúkneme predchádzajúci film rovnakého režiséra. Uvediem príklad. Najnovší film z Berlinale od Hansa Pettera Molanda Jít krást koně uvedieme čoskoro v premiére v kine Edison Filmhub a paralelne v Edisonline ponúkneme jeho predchádzajúce filmy Boj sněžného pluhu s mafií a Bezva chlap.

Predstavte si ideálny variant, ktorý je vlastne už teraz skutočnosťou. Kultúrna verejnosť sa najprv s filmom zoznámila na Scandi – festivale severských filmov v lednu, potom o pár týždňov neskôr v kinách na štandardnej distribučnej premiére, kde divákov upozorníme, že si môžu doplniť svoje filmové vzdelanie vo videotéke Edisonline a dozvedieť sa o téme a režisérovi viac. Za cenu lístka do kina, teda za 155 Kč, uvidia predchádzajúce filmy režiséra, ale aj stovky ďalších festivalových filmov na VOD a dve filmové lineárne televízie s možnosťou nahrávania európskych a archívnych československých filmov. A teraz poviem kliše, to všetko z pohodlia domova. A keď divák s Edisonline skončí, tak sa k nám do kina Edison Filmhub vráti a celý proces zopakuje. Kinopremiéra bude opäť v online hybridne obalená tematicky príbuznými filmami. Koncept hybridnej kino & online distribúcie nie je ohrozením, ale posilnením oboch „provozov“. A je našou vcelku originálnou odpoveďou na súčasnú divnú dobu a jej možnú recidívu.

V projektu Edison Filmhubu jste stoprocentním investorem, nevyužil jste pro něj žádné veřejné zdroje. Platí to tak i po této koronavirové krizi?

Ak hovoríme o plošnej štátnej podpore pre všetky uzavreté prevádzky v Česku, tak sme dostali zo štátu časť platov pre dvoch zamestnancov kaviarne. Za podporu som vďačný, ale do investícií by som ju nerátal. Edison Filmhub ostáva stopercentne privátnym projektom, a tak je to správne.

Jak se z vašeho pohledu postavil stát během krize k takto specifické skupině kulturních institucí, mezi které se Edison Filmhub řadí?

Neboli sme pripravení, čo bola chyba. Toto si fakt nemôžeme do budúcna dovoliť. Pre každého manažéra, či je to premiér alebo majiteľ malej kaviarne, bude nutný trenažér nepredvídaných, nepredstaviteľných situácií. Premiér nemôže myslieť na jedno volebné obdobie, rovnako ako kaviarnik na jednu sezónu. Obaja musia svoj projekt pripraviť na neočakávané. Naša kríza poukázala na čierne diery nielen v rozpočtoch, infraštruktúrach, sociálnych záchranných systémoch, ale možno najviac v pripravenosti krízové situácie riešiť.

Je úplne normálne, že sa spoločnosť ako Film Europe a Edison Filmhub nebude spoliehať iba na podporu mesta a štátu. Nebolo by to etické. Ale nech ste akýkoľvek neziskový subjekt, nie je etické ani tri mesiace vzdychať a neurobiť absolutne nič. Treba jasne definovať, kto si sám fakt nevie pomôcť, napríklad výkonní umelci, ktorí nie sú zamestnaní v štátnom divadle, filharmónii či opere. Tí sa ocitli zo dňa na deň bez príjmu a poradiť im, aby si otvorili vlastnú online koncertnú sálu, nejde. Každá štátna rozpočtová alebo príspevková inštitúcia problém dramaticky nepociťuje, pretože im beží prísun verejných zdrojov. Korona bola a je v tomto zmysle aj lekciou životaschopnosti a kvality kultúrnych inštitúcii. Platí to, čo platilo, len sme to pred krízou nebrali vážne. Kto bude monotematický, ten bude zraniteľný. Lenin kázal učiť sa, učiť sa, učiť sa. Warren Buffet radí diverzifikovať, diverzifikovať, diverzifikovať. Zmixujte si komunistu s kapitalistom a máte recept, ako by sa mal štát správať. 

Jaká by dle Vás měla být role státu v podpoře kulturních institucí?

Zahrajme si kultúrne monopoly. Predstavte si, že máme nekonečne veľkú hru, nekonečne veľa času a že každý, kto v kultúre niečo robí, dostane možnosť byť na jeden rok minister kultúry a premiér aj minister financií ho budú na slovo poslúchať. Podmienkou úspechu ale je, aby vaše nastavenia vydržali aj potom, keď bude na vašom poste kolega. Viete si to predstaviť? Čo by ste robili? Keby som bol na rok minister kultúry a keby som chcel aby moje rozhodnutia vydržali, tak by som nebol mecenášom, ale kultúrnym investorom. Cieľom by bolo, aby sa kultúrne investície neprejedli, ale zhodnotili naštartovaním čiastočnej samostatnosti. Vytvoril by som komisiu, ktorá by do jedného mesiaca definovala aktivity, ktoré sú platené zo štátnych zdrojov a ktoré buď čiastočne alebo kompletne dokáže zabezpečiť súkromný sektor. Druhý mesiac by som urobil audit nákladov v týchto inštitúciách a tretí by som nejakou dobrou zmluvou spojil súkromnú sféru s verejnou a zadal ciele. Výsledkom by bola infraštruktúra, kde by sa neplatilo zo štátu to, čo dokáže financovať a manažovať súkromná sféra. Keby sa našiel priestor, kde súkromný sektor nehrá významnú rolu, ako napríklad školstvo, alebo uchovávanie archívnych hodnôt, tak jedine tam by bola štátna podpora nutná. Ideme do času, kedy nemôžeme myslieť plošne, ale musíme myslieť selekčne. Ideme do času, kedy si všetci musíme zvykať, že nám štát povie nie.

Jak se z Vašeho pohledu mohou obdobné kulturní instituce, jež nejsou financovány z veřejných zdrojů, připravit na případné opakování jarní situace?

Ja by som sa možno opýtal, ako sa majú pripravovať kultúrne inštitúcie, ktoré sú práve vačšinovo financované zo štátneho rozpočtu. Ak nás na jeseň dolapí recidíva korony, bude menej verejných zdrojov. Štát celkom rozumne začne vypínať. Kyslík ostane pre veľké národné inštitúcie, ale nebude pre male grantové konania. Asi ako keď za druhej vojny v obkľúčenom Leningrade premiérovali Šostakovičovu Siedmu symfóniu a tesne pred pádom Berlína hrali Wagnera a Súmrak bohov. Štát v kríze potrebuje veľké gestá, ktoré držia morálku. Čo potrebuje, ale na čo nebude mať, je variabilita kultúrneho života. Pre nás stredných a malých, či už sme štátni alebo súkromní, bude platiť biblické „pomôž si človeče, aj Boh ti pomôže“. Ak sa vám nechce do Biblie, čítajte Marka Twaina. Najbližšia pomocná ruka je na konci tvojho ramena.