Nazerať na svet cez iného človeka

ROZHOVOR se slovenským dokumentaristou Jurajem Lehotským o jeho mezinárodně úspěšném snímku Slepé lásky – MILOŠ KAMENÍK –

Filmy o hendikepovaných lidech mohou sklouznout k lacinému dojímání. Láska a vztahy jsou rovněž tématem mnoha (možná většiny) filmů. Jak jste se k tématu rozhodl přistoupit vy jako tvůrce?

Mňa vždy zaujímalo tajomstvo, ako iní ľudia dokážu žiť svoje životy. Nazerať na svet cez iného človeka. V tomto prípade ma zaujímalo, ako sa dokáže nevidomá žena zamilovať, ľúbiť. Zaujímalo ma, aké pocity sprevádzajú nevidomé dievča, ktoré sa práve zaľúbi. Mal som taký vysnívaný obraz o nevidomom dievčati z mestskej periférie. Každé ráno cestuje autobusom do práce. Tu sa do niekoho na diaľku zaľúbi. Svojsky ho vníma, počúva ho, dotýka sa, cíti na diaľku a zamiluje sa. Chcel som hľadať, v čom je jej podstata lásky. Zaujímalo ma, kde sa dá vidieť láska. To bol môj prvý impulz k tomu, aby vznikol film Slepé lásky. Neskôr som začal spoznávať skutočných ľudí a film sa rozrástol na štyri postavy. Vznikol film o nevidomých ľuďoch a o ich podobách lásky.

Jak byste charakterizoval svou tvůrčí metodu?

Mám rád dokument, v ktorom sa dotýkam formy hranému filmu.Takže mi je blízky akýsi pravdivý hraný film. Ja mám vždy veľkú radosť, že ma inšpirujú životy obyčajných ľudí a prinášajú jedinečný nápaditý prístup. Tento prístup prináša objavovanie nových, originálnych vecí. Objavujem jedinečných, skutočných ľudí. Môj film ma utvrdil v tom, že krása je v skutočných ľuďoch.

Liší se výrazně natáčení s nevidomými od spolupráce s lidmi bez tohoto handicapu?

Môžem povedať, že som bol prekvapený, ako sa nám veľmi dobre so všetkými protagonistami spolupracovalo. Špeciálne ma udivovalo ich herectvo. Ak to vôbec môžem takto nazvať. Veď oni vlastne hrali, teda žili svoje životy. Prekvapovala ma najmä veľká prirodzenosť a predkamerové fungovanie týchto protagonistov. Mnohokrát boli veľmi prirodzení. Kládol som si otázku: Čím to je? Zrejme dokázali zostať sami sebou a netúžili hrať. Neformovali sa do iných póz. To je podstatný rozmer. Snažil som sa pri natáčaní byť akoby neviditeľný a režírovať veľmi citlivo, aby som ich nejak výrazne neovplyvňoval.

Jaký význam má pro vás ocenění snímku na festivalu v Cannes?

Na festival do Cannes sme išli s pocitom veľkej radosti, ale zároveň sme si reálne uvedomovali, že film zrejme prejde skromnejšou nenápadnou cestou. Skutočnosť bola iná. Film prijali diváci fantasticky, vo filmových magazínoch vyšli skvelé kritiky. Film uvidia diváci v Čechách, vo Francúzku, Švajčiarsku, Beneluxe, Poľsku, Rakúsku… Veľký záujem prejavili Japonci a USA. Teším sa, že filmu rozumie aj zahraničný divák. Čo je najpodstatnejšie je, že treba točiť ďalej a využiť úspech v prospech kvality ďalšieho filmu.

Jak si stojí současný slovenský dokumentární film (např. i ve srovnání s filmem hraným)?

Myslím, že slovenský dokument je skutočne dobrý. Vnímam okolo seba šikovných kolegov. Mám pocit, že dokumentu sa dnes darí viac ako hranému filmu. Všetko závisí od zdravého tvorivého prostredia, kde sa vzájomne filmári inšpirujú a tvoria výnimočné veci.

Z jakých zdrojů se podařilo váš projekt zafinancovat? Jaká je v tomto směru na Slovensku situace?

Náš film vznikol s grantu Ministerstva kultúry Slovenskej republiky. Situácia financovania je určite veľakrát neľahká. Nie je dobré, keď Slovenská televízia zabúda podporovať formou koprodukcie výnimočné filmy.

Na které vaše slovenské kolegy či jejich filmy byste upozornil?

Poznám veľa šikovných dokumentaristov. Peter Kerekeš pripravuje pozoruhodný film o vojnových kuchároch (Ako sa varili dejiny), Marko Škop film o absurditách veľkej a malej politiky (Osadné-Brusel), Jaro Vojtek dokončil film Hranica. Nezabudnem ani na Mareka Kuboša, ktorý pripravuje iný pohľad na slovenských dôchodcov (Dôchodcovia made in Slovakia).

Máte přehled o současné české dokumentární tvorbě? Je vám blízká tvorba některého z českých dokumentaristů?

Stretol som sa s Mirom Janekom, páčil sa mi jeho film Chačipe a práca na filme Občan Havel. Veľmi mám rád filmy Heleny Třeštíkovej a teším sa, že si pozriem jej nový film René. Zaujímavý bol film Víta Klusáka a Filipa RemunduČeský sen. Tiež sa mi páčil prijemný nesilený prístup vo filme Ivany MiloševičNikdy nebylo líp.

V našich kinech se kromě vašeho snímku objevily např. i Iné svety Marko Škopa. Promítaly se ve slovenských kinech některé z českých dokumentů?

V slovenskej distribúcii bol nedávno uvedený zaujímavý film Lucie Královej Stracená dovolená.

Můžete prozradit, jestli pracujete na nějakém novém snímku?

Zatiaľ je hovoriť o novom filme priskoro. Spolu so scenáristom Marekom Leščákom hľadáme vhodný smer. Dôležité je, aby ma proces bavil, takže sa opäť usilujem spoznávať a odkrývať iný život.