Artfilm v mantineloch Hollywoodu
Len málokedy majú americký diváci šancu prísť do kontaktu s čiernou alebo extrémne satirickou komédiou. Deficit nehorázností ošetrujú viaceré kreslené seriály ako South Park, Family Guy, či American Dad, v ktorých sa tvorcovia pohybujú po veľmi tenkom ľade. V duchu obľúbeného hesla ,,čo je kreslené, nie je skutočné,“ sú ako diváci, tak aj producenti ochotní prijať a tolerovať čiernočierny humor. Výnimkou je počin autorskej dvojice stojacej za fenoménom South Park s karikatúrou americkej politiky, Team America: Svetový policajt. Avšak, ani kontroverznému tandemu sa nepodarilo MPAA príliš vytrieť zrak, nakoľko ona ne-skutočnosť kreslených seriálov bola v tomto prípade pretransformovaná do bábkoherectva. O to viac si diváci vážia osobnosti bez zábran, akou je i Kevin Smith (okrem iných) so svojimi inteligentnými a zároveň i pubertálnymi filmovými výplodmi. Našťastie nablýskaný a puritánsky hlavný prúd podmývajú temné vody nezávislej produkcie, v ktorej sa tvorcovia, ani herci neštítia zachádzať do sympaticky perverzných a zvrhlých detailov satirizujúcich a karikujúcich čokoľvek a kohokoľvek. Jednou z najčerstvejších čiernych komédií je aj World´s Greatest Dad, predstavená na festivale Sundance, z ktorého si odniesla pozitívne ohlasy.
Zvrátenou mysľou za týmto projektom je komik Bobcat Goldthwait, v našich končinách známy ako excentrický policajt Zed z filmovej série Policajná akadémia. Americký komediant nie je nováčikom na poli provokácii. Svoju filmársku kariéru založil na tituloch, o ktoré by mainstreamový konzervatívec ani nezavadil. Dysfunkčnosť standup komédie satirizoval v snímke Shakes the Clown o alkoholickom a depresívnom narodeninovom klaunovi, zatiaľ čo svoj temný pohľad na úprimnosť predstavil filmom Sleeping Dogs Lie na festivale Sundance s nezabudnuteľnou feláciou psa (v tom istom roku vyrukoval Smith v Cannes s feláciou osla). Režisér Goldthwait sa nebojí udrieť ani na citlivé a chúlostivé miesta súčasnej americkej spoločnosti. A inak tomu nie je ani tentokrát.
World´s Greatest Dad je Goldthwaitovým doposiaľ najkomplexnejším dielom. Do frontálneho útoku sa dáva s pretvárkou, povrchnosťou, honbou za slávou. Na prvý pohľad neoriginálne ingrediencie zamiešava do zaujímavej zmesi. Hlavným protagonistom je stredoškolský učiteľ prechádzajúci ako rodičovskou, tak aj krízou stredného veku. Zmysel svojho života nachádza vo svojom synovi a v snahe stať sa na staré kolená úspešným spisovateľom. No jeho potomok nie ja práve ukážkový: úchylný, sexistický a asociálny mysogin Kyle svojím otcom opovrhuje a radšej sa vo voľnom čase oddáva autoerotickým asfixačným praktikám. Spočiatku stojí komediálnosť na notoricky známom základe americkej komédie, dysfunkčnej rodine. Osud slobodného otca zahnal do existenciálneho kúta, jediným vykúpením mu je utajovaný vzťah s podstatne mladšou kolegyňou a vyučovanie poézie.
Antagonistický vzťah otca so synom je vybudovaný na extrémnych protikladoch a nedáva priestor divákom vybrať si stranu. Režisér priamo tlačí divákov do náruče otca, pričom sa snaží vyvolať čo najväčší odpor k jeho synovi. Čo spočiatku naberá kontúry konverzačnej drámy, sa v druhom dejstve pretočí naruby šokujúcim zvratom, ktorý film odpáli do prekvapivých výšin komédie so šibeničným humorom. Preto sú sympatie, respektíve ľútosť, esenciálnym odrazovým mostíkom. Goldthwait prekvapí dekonštrukciou paradigmy rodinných komédií a jej groteskným znovu vybudovaním neúprosnou satirou. Nevyhýba sa ani senzitívnym témam ako je smrť tínejdžera. Tá v jeho rukách nadobúda grotesknú formu vyúsťujúcu do uctievania kultu osobnosti. Snímka srší pôsobivou ambivalenciou známou z diel Chucka Palahniuka, onen smiech cez slzy. Sám spisovateľ priznáva, že mu čitatelia posielajú rôzne tragické príbehy, ale on sa ,,aj napriek slzám nedokáže ubrániť smiechu.“
Režisér adaptuje túto šablónku do scenára, no narozdiel od oregonského mesiáša a nihilistu, iba latentným spôsobom. World´s Greatest Dad má ešte niekoľko spoločných styčných plôch s rukopisom kontroverzného spisovateľa. Hlavná postava je vyčpelou existenciou, aj napriek tomu, že má len okolo päťdesiatky, narazila na existenciálnu bariéru. Sny zostávajú nesplnené, život prázdny, zmysel absentujúci. Po vzore Palahniukových protagonistov, Generácie X, najprv musí padnúť na úplné, absolútne dno, aby z neho mohol povstať ako Fénix, objaviť vlastnú individualitu a identitu a dospieť ku katarznému klimaxu. Spisovateľ sa taktiež vydal do koridorov strednej školy, inštitúcie, ktorá ma kultivovať mladých ľudí, aby pomohli budovať lepšiu spoločnosť, vo svojom najčerstvejšom diele Pygmy. Lenže, kde Palahniuk sprostredkováva komplexnú observáciu základných pilierov americkej spoločnosti, Goldthwait cieli len na jej vybrané aspekty.
Režisér neustále žongluje so sprofanovanými témami ako láska, strata, priateľstvo, či pokrytectvo a čo i len jediný chybný krok by zničil jeho predstavenie. Sociálnu satiru oprosťuje od naivity, núti divákov nazrieť na svet (spoločnosť) realistickým hľadáčikom. Precitnutie servíruje na striebornom podnose so všetkou parádou, otec získa všetko po čom túžil. V tomto momente režisér stŕha plachtu, len aby odhalil šokujúci paradox. Všetko po čom kedy túžil sú povrchnosti, naleštené pekné veci vystavené vo výkladoch, či v tomto prípade sláva, úspech, láska a priatelia sú iba komodity prezentované súdobou spoločnosťou ako prekurzory k dosiahnuti mýtického spoločenského Olympusu. Všetky prvky nám nanucujú aj hollywoodske filmy, ako nutné ingrediencie z receptu na šťastný život. Šikovná paralela na Palahniukovu kritiku konzumnej spoločnosti a onoho každodenného humpľovania sa v práci, len aby si ľudia mohli kúpiť ,,pekné hlúposti“, ktoré absolútne nepotrebujú.
World´s Greatest Dad má ale jeden veľký problém: málo čierneho humoru. Aj napriek ostrej kritike a výsmechu, Goldthwait ani omylom nezablúdi do temných kútov ľudskej psyché, či spoločnosti. Nikto po ňom nepožaduje explicitné odhalenia, ale rozhodne sa mohol dostať oveľa viac pod kožu. Pohybuje sa po známom teritóriu a vždy, kedy by chcel odbočiť do tmavých krovín ukrývajúcich ďalšie zvrátené odhalenie narazí na neviditeľnú bariéru diváckych predsudkov. Komik sa snaží natočiť arogantnú a temnú komédiu, no zároveň túži po hromadnom prijatí mainstreamovým publikom. Umelecký film s parametrami mainstreamu. Výstižná a generálna charakteristika celej snímky. V mnohých scénach absentuje sofistikovanejší prístup k postavám. Režisér predhadzuje množstvo indícii o tom, čo bude nasledovať, respektíve akou cestou sa bude film uberať. Zbytočne kastruje zaujímavé vzťahy a scény, odparuje kondenzované prekvapenie a vypomáha si vedľajšími, no neskutočne archetypálnymi postavami. Vďaka týmto aspektom sa radí na hranu indie prúdu a Hollywoodu, takzvaného Indiewoodu. Bobcat Goldthwait má rozhodne veľký potenciál, no prostredie mu neprospieva. World´s Greatest Dad sa mohol vyšplhať o niekoľko priečok vyššie, čo sa týka i umeleckej hodnoty v prípade, že by sa filmár príliš neobmedzoval a nefixoval na publikum. Americké filmové konvencie sú nepopierateľné, no ak by pridal viac temnej škandinávskej príchute, mohli by sme sa dočkať obdobného diela akým je geniálna a temná dramedy, Ex Drummer. Menej náročných divákov World’s Greatest Dad na svete rozhodne poteší, obzvlášť pôsobivým výkonom Robina Williamsa a katarzným finále (metafora prebudenia/znovuzrodenia) v spoločnosti Queenu a Davida Bowieho (song Under Pressure).
Réžia: Bobcat Goldthwait
Scenár: Bobcat Goldthwait
Kamera: Horacio Marquínez
Strih: Jason Stewart
Hudba: Gerald BrunskillHrajú: Robin Williams, Daryl Sabara, Alexie Gilmore a ďalší
USA, 2009, 107 min.Premiéra v USA: 21. 8. 2009
Autor
