Rozhovor s Matthieu Darrasom

Smutná správa hneď na úvod, Matthieu Darras sa rozhodol ďalej neparticipovať na MFF Bratislava. „Po bilancovaní výsledkov a cieľov, ktoré si MFF Bratislava, ako jedno z najvýznamnejších kultúrnych podujatí Slovenska kladie za dôležité, a po viacerých diskusiách ohľadom ďalšieho formovania festivalového projektu, sa vedenie rozhodlo pre zmenu na pozícii umeleckého riaditeľa,“ uvádzajú v oficiálnom stanovisku organizátori festivalu. „Matthieu Darras počas dvoch rokov pôsobenia na pozícii umeleckého riaditeľa Medzinárodného filmového festivalu Bratislava presadil viacero prvkov, ktoré posunuli festival bližšie k štandardom renomovaných festivalov v Európe a vdýchol festivalu ‚artovejší‘ charakter,“ dodávajú usporiadatelia.

Krátke bio:

Matthieu Darras vyštudoval sociológiu a politickú vedu v Paríži a Lyone. Štúdiu kinematografie sa začal venovať v Los Angeles, pokračoval reportážami o filme v Hong Kongu. Jeho záujem o ďaleký východ ho priviedol k zostaveniu sekcie o ázijskej kinematografii vo filmovej encyklopédii Larousse du Cinema. Od roku 1999 pravidelne spolupracuje s francúzskym filmovým mesačníkom Positif. Ročný univerzitný program v Amsterdame podnietil Darrasa v roku 2001 k založeniu európskej asociácie mladých filmových tvorcov „NISI MASA“, ktorá koordinuje širokú škálu aktivít, ako napr. workshopy dokumentárnych filmov v Rusku a Kosove, scenáristické semináre v Alžírsku, tréningy filmovej žurnalistiky v Turecku a Iráne. Matthieu Darras je koordinátorom viac ako 60 filmových udalostí vo vyše 20 krajinách Európy a celého sveta. Od roku 2005 pracuje ako programový riaditeľ sekcie „La Semaine de la Critique du Cannes“ na filmovom festivale v Cannes. Darras je tiež jedným z umeleckých šéfov Medzinárodného filmového festivalu Alba v Taliansku a pracuje pre medzinárodnú filmovú platformu v Turíne „Torino Film Lab”“ ktorá podporuje mladých filmových tvorcov z celého sveta. (zdroj: MFF Bratislava)

MK: Pripravovali ste najväčší festival na Slovensku. Aký je to pocit?

MD: Príprava filmového festivalu je vždy výzva, je to veľmi veľká skúsenosť s mnohými otáznikmi: príde vôbec obecenstvo? Dodajú filmy načas? Budú sa všetci baviť? Avšak, aj keď je MFF Bratislava najväčším filmovým festivalom na Slovensku, v širšom kontexte stále zostáva malým festivalom. MFF Bratislava bol dosť úspešný, keďže bol prekonaný rekord na vstupnom.

Máte veľa skúseností, napríklad aj z Cannes. Myslíte si, že Slovensko je krajina, ktorá dokáže naplno oceniť umenie kinematografie?

Táto otázka mi pripadá trochu zvláštna. Z vašej formulácie to vyznieva, že by ste sám odpovedal negatívne, položenie tejto otázky je spochybňovanie Slovenska ako krajiny kinematografie. Myslím si, že je to pravdivé v mnohých aspektoch, keďže sa jedná o novú a malú krajinu. Samozrejme, verím, že Slováci sú lační po kinematografii a to po kvalitnej. Avšak problém je vytvorenie štruktúry podnecujúcej a podporujúcej produkciu, distribúciu a výmenu v oblasti kinematografie. Pokiaľ sa bavíme o tomto, tak bohužiaľ je pravda, že štruktúry na Slovensku nie sú momentálne veľmi priaznivé pre kinematografiu: počet nezávislých kín v Bratislave poklesol, príležitosti produkcie sú oveľa viac obmedzené ako počas komunizmu a verejnoprávna televízia je na pokraji krachu, treba na to viac času a človek by mal zostať pozitívny. Taktiež je niekoľko pozitívnych znamení ako napríklad súčasný výber slovenských filmov – predovšetkým dokumentárnych – na medzinárodných festivaloch.

Ktoré sú vaše obľúbené filmy z tohtoročného výberu MFF?

To je veľmi zložitá otázka. Každý jeden film bol individuálne vybratý z relevantných dôvodov, takže som naviazaný na každý z nich, aj samozrejme na každý inak. Som rád, že sme mohli v medzinárodnej premiére predstaviť napríklad aj kanadský film 10 ½ alebo v európskej premiére filmu z Emirátov City of Life. Samozrejme, medzi nimi je aj niekoľko filmov, ktoré musíte vidieť ako napríklad víťaz Cannes Grand Prix Xavier Beauvois a jeho film Of God and Men alebo najnovšie veľdielo Mike Leigha Another Year.

Existujú nejaké, ktoré sa vám páčili, ale z nejakého dôvodu nemohli byť predstavené na festivale?

Existuje množstvo filmov, ktoré sa mi páčia a neboli premietané na festivale. Avšak, keďže sme premietli 200 filmov a vo svetovej kinematografii sa každý rok neurodí toľko majstrovských diel, podľa mňa nie sú nevyhnutné diela, ktoré sme nepremietli. Takže nie je taký film, ktorý by som ľutoval. Taktiež musíte brať do úvahy fakt, že sme premietali iba slovenské premiéry a veľa dobrých filmov už bolo na Slovensku premietnutých pred MFF Bratislava.

Pripravujete sa už na ďalší ročník?

Rozhodol som sa ďalej nepokračovať s prácou na MFF Bratislava po tomto ročníku. To znamená, že sa nepripravujem (pozn. autora: viz. informácia v úvode, ktorá nebola v čase konania rozhovoru zverejnená).

Budete sa podieľať na filmovom festivale v Cannes?

Áno, samozrejme sa zúčastním Cannes 2011. Pracujem ako programátor canneského Týždňa kritiky a okrem nášho tradičného line-upu budeme oslavovať naše 50. výročie, takže to bude dosť špeciálny ročník. V Týždni kritiky sa premietajú iba debutové celovečerné filmy (prvý a druhý) a počas ostatných 50 rokov prešlo cez nás množstvo významných filmových tvorcov ako napríklad Chris Marker, Ken Loach, Denys Arcand, Wong Kar-wai, Alejandro González Iñárritu, Bernardo Bertolucci, Jacques Audiard, Arnaud Desplechin a mnohí ďalší.

Tento rok som si najviac užil neortodoxné snímky. Preto som aj rád, že snímka ako The External World bola ocenená. Aký je váš vzťah k neortodoxným/marginálnym/nemainstreamovým filmom?

Myslím si, že práve pre tento druh filmov festival existuje: vytvoriť miesto pre nemainstreamové filmy, ktoré si právoplatne zaslúžia. Navyše, nemainstreamové filmy majú svoje obecenstvo: mnoho ľudí ich vyhľadáva. Avšak, nerád delím filmy na mainstreamové a nemainstreamové, takto filmy nevnímam. Pre mňa je najdôležitejšie, či sa ma film nejako dotkne, pohne mnou, vyprovokuje ma, donúti ma rozmýšľať apod. alebo vôbec a fakt, či je daný film považovaný za mainstreamový alebo nie je pre mňa až druhoradý.

Aký je najpodivnejší film, ktorý ste kedy videli ?

Nemôžem povedať zo všetkých filmov, aké som kedy videl, ale medzi filmami premietnutými na tohtoročnom festivale patrí medzi riadne podivné bez pochybu Symbol Hitoshiho Matsumota, je to v podstate one-man-show zameraná na chlapíka v pyžame, ktorý je uväznený v kocke a množstvo absurdných vtipov sa strieda jeden za druhým. Avšak, niekedy filmy v klasickom slova zmysle sú dokonca ešte šialenejšie než tie explicitne podivné. Napríklad Tuesday, After Christmas Radu Munteana je veľmi banálny príbeh pojednávajúci o oddelení. Lenže je veľmi riskantný, takmer bláznivý z pohľadu réžie a štýlu réžie tohto príbehu, napríklad aj za použitia cinemascope.

Aké sú podľa vás základné aspekty dobrého filmu?

Ako som už povedal, dobrý film ma musí prekvapiť. Prekvapenie môže nadobudnúť niekoľko rozličných foriem, napríklad film The Social Network ma tento rok naozaj prekvapil, pretože som neočakával od Davida Finchera, že bude ochotný podstúpiť riziko natočiť vo veľkej miere konverzačnú drámu, to je v dobrom slova zmysle vynikajúci popis ako v súčasnosti žije americká intelektuálna elita na kampusoch. Toto prekvapenie, popri tom, že sa jedná o skvelo zrežírovaný a zahraný film, robí z The Social Network podľa môjho názoru dobrý film.

Existuje film, ktorý vám vyrazil dych? Prečo?

Film mi vyrazí dych, keď úroveň prekvapenia v spojení s vynaliezavosťou a kreativitou dosiahne veľmi vysoký štandard. Film ako napríklad Gomorra mi doslova vyrazil pred dvomi rokmi dych.

Dá sa uživiť pozeraním filmov?

Nedá sa uživiť iba pozeraním filmov, toto je veľká chyba, ktorú som spravil pred rokmi, kedy som si myslel, že je to možné (smiech). Po pravde, dokonca aj ako filmový kritik, človek strávi viac času písaním článkov ako pozeraním filmov, to isté sa vzťahuje aj tvorby festivalového programu. Okrem toho, filmová kritika nie je práve najlepšia zárobková činnosť, obávam sa, že len veľmi ťažko sa dá uživiť pozeraním. Ak však objavíte takú možnosť, určite mi dajte vedieť!

Ďakujem za rozhovor!