Surrealisticky podvedomý road trip

40. číslo – SVĚTOVÝ FILM

Bunny a býk (Bunny and the Bull, r. Paul King, 2009)

Britská kinematografia to za hranicami nemá ľahké. Striktný umelecký teritorializmus paralyzuje snahy o akýkoľvek export. Agónii napomohli aj klesajúce zárobky kín a rozšírenie a popularizácia filmovej ,,distribúcie“ peer-to-peer. Britský producenti i režiséri a scenáristi sa snažia zápasiť s týmto neduhom, no bohužiaľ vďaka ústupkom komerčnému spektru divákov, resp. trhovému/štátnemu segmentu sa potom Spojené kráľovstvo prezentuje klenotmi ako Zabijáci lesbických upírek (Lesbian Vampire Killers, 2009). Podobnú kauzu predstavovali aj dodatočné zostrihy snímky Piráti na vlnách (The Boat that Rocked, 2009) pre americký trh a následne po premiére výčitky nekonzistnosti a chaotickosti filmu.

Anglicko je exkluzívnou provenienciou televíznej tvorby, menovite situačných komédií, ktoré nemajú obdobu v žiadnej inej kinematografii. BBC, ITV a Channel 4 sa podieľali na produkcii nesmrteľných, nezabudnuteľných seriálov bez konkurencie (Shameless, Father Ted, Partička IT [IT Crowd], Brass Eye, I´am Alan Partridge, 15 Storeys High, One Foot in the Grave, Waiting for God, Nighty Night, League of Gentleman, Peep Show, High Spirits with Shirley Ghostman a mnoho mnoho ďalších). Podobným televíznym komediálnym zjavom bez konkurencie je aj televízna séria The Mighty Boosh, duchovne počatá pri stand-up vystúpeniach komického tandemu Juliana Barratta (v televízii začínal spoluprácou s Edgarom Wrightom na seriáli Asylum) a Noela Fieldinga (predovšetkým známy vďaka postave Richmonda zo seriálu Partička IT). The Mighty Boosh predstavuje amalgám grotesky a charakterovej komiky starších seriálov (BlackAdder) a progresívnosti zosobnenej iracionálnym a absurdným humorom (nonsense), typickým suchým britským humorom v kombinácii s exotickými až surrealistickými/psychadelickými výjavmi (The League of Gentlemen) a na televízny seriál aj epickou výpravou. Vďaka takejto profilácii má seriál aj úzku, ale pevnú fanúšikovskú základňu, ktorá ho povýšila na kultovú záležitosť.

Časť produkčného tímu seriálu The Mighty Boosh sa opätovne stretla a podieľala na celovečernom debute režiséra seriálu, Paula Kinga. King napísal aj scenár ťažiaci z predchádzajúcich skúseností. Uvedenie Bunny a býk (Bunny and the Bull, 2009) sprevádzal podtitul filmu v podobe oxymoronu ,,Road movie odohrávajúca sa v izbe.“ Už z tohto prvého náznaku vyplýva, že filmový štáb sa bude pridržiavať produkčného procesu aplikovaného na seriály – natáčanie v interiéroch. The Mighty Boosh je pamätný vďaka rozsiahlym scénam odohrávajúcim sa v džungli, tundre, pralese, či v zoologickej záhrade, pričom celá scéna bola rozložená v neveľkom ateliéri. Dizajnéri spolu s dekoratérmi sa podieľali na vytvorení optickej ilúzie rozsiahlosti. Rovnako je tomu aj pri celovečernom snímku, ktorého nervové centrum predstavuje izba protagonistu.

Koncesia masovému divákovi spočíva v jednoduchosti fabule. Sledujeme učebnicový príklad vzťahovej drámy predvádzanej dvomi archetypálnymi postavami: introvertného asociálneho a podivínskeho Stephena so záľubou v štrikované svetre, topánky a okuliare; a extrovertného promiskuitného Bunnyho, ktorý je navyše patologickým gamblerom. Sujet sa skladá zo série flashbackových prestrihov, oscilujúci medzi súčasnosťou (obsedantno-kompulzívne správanie Stephena uzatvoreného nielen samého do seba, ale i do svojho domu, evidentne traumatizovaného predchádzajúcimi udalosťami) a minulosťou, resp. okolnosti vedúcimi k traumatizujúcej udalosti, ktorá sa odohrala na nevinnom výlete po Európe.

Na implicitné akcelerovanie deja používa režisér práve inkriminovanú a obskúrnu udalosť, pričom explicitne využíva prostriedok milostného trojuholníka. King sa snažil relatívne o zložitý naratívny konštrukt, ktorý v sebe snúbi šablónovitú romantiku krehkého a naivného muža a divokej a skúsenej ženy, ktorej ,,srdce“ vždy poradí len nesprávneho chlapa, homosociálny vzťah dvoch kamarátov podľa vzoru amerického trendu bromance. Zatiaľ čo predchádzajúce dva aspekty predstavujú koncesiu ,,americkému“ divákovi, z európskej proveniencie pochádza psychická tortúra jedinca prítomného pri šokujúcej udalosti, ktorá nakoniec vedie k jeho uzavretosti, izolovanosti a stavom delíria.

Scenár v podstate sekunduje omnoho dôležitejšiemu a kľúčovejšiemu prvku – vizuálnemu spracovaniu. Aj napriek tomu, že v seriály The Mighty Boosh sa tvorcom podarilo utvoriť harmonický vzťah medzi scenárom a vizuálnym spracovaním, pri celovečernom projekte dominuje vizuál. Vzhľadom na to, že sa všetko odohráva v jednej izbe (a jednom ateliéri) bolo dôležité správne rozvrhnutie a koncepcia exteriérových scén. Dôležitú úlohu hrá vo filme fakt, že rekapitulovanie predchádzajúcich udalostí (flashbacky) sú produktom psychicky nestabilnej mysle, ktorá si v delíriách a psychadelických (až surreálných) výletoch do minulosti nerekonštruuje len dialógy, ale i celú scénu. Realita vo flashbackoch nie je zastúpená realitou ako-takou, ale dochádza k pitoresknej simulakre imitujúcej skutočnosť pomocou kreatívnych prostriedkov ako je zastúpenie budovy reštaurácie jej kresleným dvojníkom, v scénach cestovanie využitie stop-motion animácie, či animovaním trojrozmerných predmetov alebo dvojrozmerných po vzoru prác Terryho Gilliama, či flashovej animácie známej z tvorby Richarda Linklatera. Vizuálne spracovanie pripomína poetiku imaginatívneho tvorcu Michela Gondryho a kresby britského rodáka Davea McKeana, hlavne v oblasti koláží a grafického umenia. Aj McKeanov filmový debut Maska zrcadla (MirrorMask, 2005) sa odohrával v metafyzickom priestore podvedomia, čo utvára ďalšiu paralelu s Kingovým počinom.

Hlavná rola bola zverená neopozeranému hercovi Edwardovi Hoggovi, zatiaľ čo jeho protiklad stelesnil Simon Farnaby, ktorý spolupracoval s Booshovcami na niekoľkých epizódach. Tretiu hranu milostného trojuholníka vypĺňa Verónica Echegui so silným prízvukom a miestami excentrickou gestikuláciou. Narozdiel od podobne tematicky ladeného snímku Hledám Amy (Chasing Amy, 1997) hlavné postavy operujú omnoho viac s charakterovou komikou, čoho následkom je na jednej strane minimalizácia tragiky, ale i sentimentality, ktorá by mohla eventuálne vzniknúť.

Žalostná situácia na poli celovečerných filmov (s výnimkami úkazov ako Andrea Arnold, Ken Loach, Mike Leigh a podobní) núti tvorcov k polotovarov, ktoré balia do sympatických konzerv a posielajú na export. Taktiež britská televíza má svoje osobitné čaro, ktoré bezchybne funguje na televíznej obrazovke a v malom formáte. Syndróm sketch komédie sa prejavuje aj v Bunny a býkovi utužujúc tak pupočnú šnúru so seriálom The Mighty Boosh. Kúzla britcomov jednoducho nefunguje na striebornom plátne. Film predstavuje ten typ malého-veľkého filmu, ktorý skôr, či neskôr nájde svoje pevné divácke zázemie i keď minoritné. Podobne ako dnes už kultový Withnail & I, či vizuálne opulentná Maska zrcadla aj Bunny a býk sa zafixuje predovšetkým v pléne Booshovcov. Aj napriek ústupkom mainstreamovým divákom, tvorcovia sú zvádzaní voľnosťou marginálnych snímiek. Dnes už povestné ,,Come with Us on a Journey Through Time and Space (into the World of Mighty Bosh)“ platí aj pre Bunny a býk.

Martin Kudláč

Bunny and the Bull

Scénář a režie: Paul King

Kamera: John Sorapure
Střih: Mark Everson
Hudba: Ralfe Band, Love
Hrají: Edward Hogg (Stephen Turnbull), Simon Farnaby (Bunny), Noel Fielding (Javier), Julian Barrat (Attila), Verónica Echegui (Eloisa), Richard Ayoade (Kurátor múzea) …

Velká Británie, 2009, 104 min.

Premiéra: 29. 07. 2010
Distributor: AČFK