MFF Bratislava 2011: Antidepresívne príbehy

V piatok 4. novembra otvoril svoje brány po 13krát Medzinárodný filmový festival Bratislava, tentoraz v nových priestoroch Cinema City pri novej budove Národného divadla. Presunutie festivalového ošiaľu nebolo jedinou zmenou, tá kapitálna nastala po ukončení 12. ročníka, kedy sa rozdelili cesty MFF Bratislava a jeho umeleckého riaditeľa, Matthieu Darrasa. Na jeho poste ho nahradil srbský filmový kritik Nenad Dukič usilujúci sa naplniť ambície mladého slovenského festivalu. Vedenie malo pripravenú jasnú víziu, no ako potvrdili ešte pred festivalom, významných zmien sa návštevníci nemuseli obávať. Aj keď sa festival začína uberať novým smerom, v tomto ročníku boli prioritou predovšetkým kvalitné filmy. Majoritné zastúpenie majú snímky z európskej proveniencie, ale vyskytuje sa aj niekoľko titulov z Blízkeho východu, Mexika i Ruska.

Okrem hlavnej súťaže debutových a dokumentárnych filmov pripravili zostavovatelia okrem obligátneho prierezu svetovou kinematografiou v sekcii „Panoráma“ a netradičných snímok v „Cutting-Edge“ dve pre festival sľubné sekcie, „Príbehy“ a „Antidepresíva“ (zostavovateľ oboch sekcií Radovan Holub), šalamúnske riešenie na popud mnohých sťažností zo strany divákov na temné psychologické drámy so snahou vyhnúť sa umeleckej devalvácii a tým pádom aj ostrej paľbe kritikov. „Antidepresíva“ majú jedno jednoduché pravidlo: či už film je alebo nie je temná psychologická dráma, podstatný je integrovaný happy-ending.  Vynikajúci príklad predstavuje paradoxne snímka zo sekcie „Panoráma“, Dokonalý súlad britského režiséra Davida Mackenzie. Režisér pracuje s apokalyptickým námetom podobným Ceste alebo Ferrarovmu 4:44: Posledný deň na Zemi, kedy si ľudstvo samé na seba uplietlo bič v podobe nadchádzajúcej a neodvratnej environmentálnej kataklyzmy. Prostredníctvom nenáročnej alegórie sa podarilo režisérovi stručne, jasne a výstižne zosumarizovať povahu ľudstva: flexibilná adaptabilita. Podľa starozákonného vzoru zosiela režisér na ľudské pokolenie morové rany v podobe postupnej straty zmyslov. Pôsobivé prepojenie duševnej a fyzickej dimenzie, v súčasnej dobe absentujúceho zmyslu pre morálne hodnoty a prekypujúceho hedonizmu. Úpadok do zatratenia sa odohráva na pozadí romantického vzplanutia epidemiologičky (Eva Green) a šéfkuchára (Ewan McGregor). Obe dejové linky sa podieľajú na dichotómii snímky. Mackenzie sa snaží vytvoriť hybrida, ktorý si pripúta náročnejšie publikum esejou o tom, že ľudia sú si strojcami vlastnej apokalypsy, ako aj väčšinového diváka nie tak prekvapivým príbehom starého mládenca odhaľujúceho „pravú“ lásku. Napätie sa postupne stupňuje v ústrety klimaxu, aj napriek symetrickej naratívnej štruktúre, avšak sentimentálna melodráma s patetickým voice-overom ženskej protagonistky pôsobia ako anestetikum. Aby pohľad do zrkadla až tak nebolel a nádej zomrela predsa len ako posledná.

Na európskeho Oscara nominovaný celovečerný debut Atmen (Dýchať) režiséra Karla Markovicse (v našich končinách známeho ako inšpektor Stockinger z kynologického seriálu Komisár Rex) hypnotizuje predovšetkým pôsobivou prácou s kamerou. Príbeh o dospievaní mladého delikventa a jeho nájdení zmyslu života pri práci v pohrebnom ústave. Civilný príbeh, ktorý má ďaleko od morbídnosti a temnoty, ponúka sondu do duše súčasnej generácie. Aj keď sa diváci nedočkajú žiadnej melodrámy, štipka sentimentu citovo nevyrovnaného hrdinu sa sem-tam pripletie. Kamera pevne zafixovaná v priestore ako aj zmysel pre kompozíciu vytvárajú pridanú hodnotu celého filmu. Celkovú atmosféru oslabujú relatívne krátke zábery a častý strih. Režisér si vybral látku, kde nie je nutné stupňovať napätie, no aj napriek tomu sa o to pokúša, najmä v hraničných situáciách ako je prvé ,,stretnutie“ s nebožtíkom, či prvé prezliekanie zosnulej. Pri dodržaní tendencie imobilnej kamery a dlhších záberov podobne ako pri snímke Play Rubena Östlunda sme mohli byť svedkami vskutku sugestívnej eseje o integrácii do spoločnosti, avšak nezapríčinenej trestným činom, ale stratou ilúzií o živote.

Viac informácií o festivale nájdete na www.iffbratislava.sk.