Reštaurované M na Cinematiku

Piešťanský filmový festival Cinematik popri rôznych novinkách, premiérach uvedie v reštaurovanej verzii film M (M – Eine Stadt sucht einen Mörder; 1931).

Prvý film o vrahovi

M bolo vo svojej dobe unikátne najmä pre pedofilnú tematiku, ktorej sa venoval a taktiež pretože išlo o prvý zvukový film režiséra Fritza Langa.

Nástup zvuku predstavoval pre vývoj filmu ako umenia spočiatku prekážku. Zvuk bol značne zjednodušujúci výrazový prostriedok a tak sa k nemu tvorcovia často stavali, čím sa automaticky prestali sústreďovať na vyjadrovanie obrazom. Mnoho z nich naopak začalo vynález zvuku zatracovať v presvedčení, že degraduje filmovú reč. Pri väčšine počiatočných zvukových filmov sa toto tvrdenie potvrdilo. Dôsledkom bolo množstvo dialógových filmov bez umeleckej hodnoty. Boli však autori, ktorý sa k tomuto technickému výdobytku postavili invenčne. Napríklad Alfred Hitchcock vo svojom prvom zvukovom filme Blackmail (1929, teda len dva roky po vynáleze) v scéne raňajok. Pri rozhovore zámerne zvýraznil slovo KNIFE (nôž) a ostatnú vravu deformoval. Práve nožom v predchádzajúci večer spáchala vraždu jedna z prísediacich. Jednoduchý nápad dokonale poslúžil na zobrazenie doliehajúcich výčitiek svedomia mladej vrahyne…

Fritzovi Langovi podobne pomohla jednoduchá invenčná myšlienka. Vraha nechal pískať pesničku In the Hall of the Mountain King od Edvarda Griega. Jej pískanie splnilo na svoju dobu viac progresívnych funkcií, z nich najvýznamnejšia bola tá dramatická: divák dokáže rozoznať vraha vopred, bez toho aby ho videl.

Zo zvukom sa často spájal aj problém „nehybnej kamery“. Dôvodom bola nielen ťažká technika, ale často aj pohodlnosť tvorcov. Jednoducho sa spoliehali na to, že dialóg povedie všetko potrebné v statickom zábere. Paradoxne M uchváti aj pre veľký počet precíznych kamerových jázd. Lang technický problém ťažkopádnych zariadení vyriešil napríklad použitím postsynchrónneho zvuku, nemé zábery v niektorých scénach doplnil o zvukový komentár, alebo snímal postavy tak, že postava, ktorú nevidíme, práve hovorí a naopak. Tým umožnil kamere v podstate neobmedzený pohyb, ktorá túto propozíciu využila v rámci maximálnych možností.

M je príbeh o sériovom vrahovi, navyše pedofilnom. Rieši teda závažný existenciálny problém, ktorý do tej doby na plátnach prezentovaný nebol (podľa databázy IMDb ide o vôbec prvý film o sériovom vrahovi). Z tohto tvrdenia vyplýva, že Lang nemal žiadnu konkurenciu, s ktorou by mohol byť porovnaný a najmä od ktorej by sa mohol inšpirovať v zachytení „chorej“ mysle. Pri pokusoch – zakladateľoch nielen v umení, ale všeobecne často platí, že načrtnú základnú ideu, (smer, žáner) ale zároveň býva ich spracovanie jednoduchšie. Od neho sa potom odvíjajú prepracovanejšie diela, teórie. Vytvoria akýsi významný, avšak jednoduchý skelet.

Langovi sa však aj toto nepísané pravidlo podarilo porušiť. Psychiku narušeného človeka analyzoval bez toho, aby vyznievala naivne či smiešne. Spravil z neho človeka, ktorý je ovládaný pudmi, a s ktorým v konečnom dôsledku dokážeme súcitiť. Navyše nemal ambíciu len v uveriteľnom zobrazení myslenia vraha, zajímala ho aj spoločnosť v ohrození, jej postoj, strach, a jej vlastná chorobnosť veľmi príznačne interpretovateľná v kontexte vtedajšej doby. Spoločnosť ohrozovaná stále silnejúcejším vrahom – nacizmom, čo bol vlastne strach samotného Langa, ktorý po nakrútení emigroval do Ameriky.

Ak vás zaujíma dobová štúdia vraha a ohrozenej spoločnosti, môžete ju vidieť na filmovom festivale Cinematik v Piešťanoch v utorok 13.9. o 20:00.