ArtFilmFest 2012: Filmová flotila Jej Veličenstva
Prípravy na 20. ročník najväčšieho slovenského filmového festivalu finišujú a už vieme, že jubileum sa bude v Trenčianskych Tepliciach oslavovať vo veľkom… a správnom cinefilskom štýle. Bohatá dramaturgia láka na čerstvé diela filmových veteránov, ale i sľubné prvotiny debutantov. Bohatý európsky i svetový kokteil dopĺňa sekcia Fokus, zameraná na výraznú a progresívnu kinematografiu konkrétnej krajiny. Po minuloročnom filmovom exkurze do studeného Quebecu sa klíma mierne zmení a organizátori lákajú na reprezentatívnu vzorku súčasných britských filmových diel.
Britská kinematografia má už svojich velikánov, ktorí jej spravili dobré meno. Organizátori AFF2012 sa zamerali na mladú krv. Egan Creevy pozýva divákov, aby sa pridali k jeho hrdinovi Shiftymu, mladému drogovému dílerovi počas jedného dňa. Snímka tak mapuje život malého kriminálnika, paralelne jeho súkromný život s „pracovným“. Film začína ako sociálna dráma (kitchen-sink, vďaka ktorému je aj britská kinematografia povestná) a postupne prechádza do pólu thrilleru, pričom režisér nestráca svojho protagonistu nikdy z dohľadu udržujúc tak introspektívny charakter filmu. Na svojich pochôdzkach po svojich klientoch, spoznávame panoptikum skrachovaných existencií prebývajúcich v sladkom opare cracku. Správne vybalansovaný príbeh tvorí z časti sociálna téma, zatiaľ čo druhá časť je naplnená gangsterským násilím, podvodmi i pokusmi odstrániť konkurenciu. Režisér ponúka naturalistickú sondu nielen do života bezvýznamného dílera, ale i nižšej sociálnej triedy. Shifty pripomenie, predovšetkým korzovaním po sociálnej periférii, vynikajúcu snímku Fish Tank, avšak vsádza aj na dynamickejší náboj prejavujúci sa v podobe alúzie na buddy žáner.
V mantineloch sociálnej drámy sa zdržiava aj režisérsky debut herca Paddy Considinea, Tyrannosaurus. V Considineovom hľadáčiku sa objavuje stratená existencia Josepha žijúceho na zaostalom predmestí, príležitostného stávkara a každodenného štamgasta. V porovnaní so Shiftym ide o intímnu drámu a zároveň subtílnu genderovú štúdiu veľmi úzkej a špecifickej emocionálnej škály. Atmosféra snímky sa nesie v existencialistickom duchu, ktorý navyše podfarbuje i kolorit minimalistickej palety. Režisér sa predovšetkým pohráva s konkrétnymi genderovými predsudkami i stereotypmi, podrobuje ich decentnej subverzii a zavrtáva sa hlbšie do ľudskej psyché, do temných spodných komnát, kde sa nachádzajú základné definície ľudstva. A rozhodne nepôjde o sentimentálne bľabotanie o zmysle života, či toho, čím sa náš rod líši od zvierat. Každopádne Tyrannosaurus predstavuje inšpiratívnu psychologickú štúdiu.
Základnú žánrovú platformu Čierneho rybníka (Black Pond) taktiež tvorí sociálna dráma zameraná na rozklad zdanlivo usporiadanej nukleárnej rodiny. Dysfunkčnosť najprv pôsobí len latentne, pričom schizma je neodkladná. V porovnaní s predchádzajúcimi snímkami, Čierny rybník srší humorom, typicky britským a miestami až šibeničným. Čím režisérsky tandem Kingsley-Sharpe povýšil svoju snímku o rozpade jednej bezvýznamnej stredostavovskej rodiny bolo použitie žánrového rámca mockumentary, v súčasnosti tak populárneho predovšetkým v hororových filmoch a zahalenie stretu rodiny s nevinným čudákom do mysterióznej atmosféry. Práve pohrávanie sa s žánrovými konvenciami a ich netradičná kombinácia sa podpisuje na výnimočnosti snímky ako aj pod neustále gradovanie a testovanie diváka. Takmer oneirickú atmosféra dokresľuje použitie animovaných sekvencií. V tejto civilnej dramédii budú diváci svedkom vtipnej žánrovej travesti show.
Britským prekvapením roka 2011, ktoré obletelo svet, bola druhá snímka Bena Wheatleyho s neutrálnym názvom Zoznam smrti (Kill List). Pod zdanlivo béčkovým názvom sa však skrýva skvelý nápad a nemenej zaujímavá realizácia v podobe prvotriedneho remesla. Wheatley sa orientuje v žánri, čo dáva jasne najavo prácou s žánrovými pravidlami, predovšetkým dávkovanie informácií mu ide skvelo, keďže divákom podsúva len indície bez jasného interpretačného kľúča. Tvorca hrá hru podobne ako so svojimi postavami. Pri napredovaní deja neustále vznikajú nové otázniky, vďaka čomu príbeh pôsobí enigmaticky a veľmi príťažlivo vo svojej zvrhlosti. Zoznam smrti predstavuje exemplárny príklad, že práve nízkorozpočtové filmy sú dušou hororovej kinematografie a i tieto žánrové filmy sa dajú robiť sofistikovane a inteligentne. Divácke zrakové receptory potešia viacnásobné prechody medzi žánrami, od emblematickej sociálnej drámy, cez gangsterku, klaustrofobický horor až po mysterióznym oparom zahalené finále, ktoré ani tak nešokuje násilím ako práve zaujímavo prešpekulovaným príbehom a jeho realizáciou v podobe filmovej skladačky.
Filmové odľahčenie nájdu diváci v zábavnej írskej komédii o nekonvenčnom provinčnom policajtovi a jeho eskapádach pri rozbití skupiny drogových pašerákov. Od rasistických hlášiek, cez drogy a prostitútky nás prevedie i lokálnym koloritom podivínov, ale i skorumpovaných príslušníkov policajného zboru. Hlavne poetikou humoru pripomenie Wrightovu Jednotku príliš rýchleho nasadenia, no nezabúda na írske reálie, ktoré niekedy tvoria práve pridanú hodnotu toho-ktorého gagu. Pôsobivý ekvilibristický scenár na pomedzí paródie policajných snímok a filmovej poklony tomuto žánru, ako i oslnivé stvárnenie protagonistu hercom Brendanom Gleesonom si nájdu svojich fanúšikov medzi divákmi.
Trpkú drámu predstaví i Lynne Ramsay v snímke o narušenom vzťahu matky a syna v Musíme si pohovoriť o Kevinovi (We Need to Talk about Kevin). Príbeh o „posadnutom“ decku, ku ktorému má jeho matka ambivalentný vzťah, možno šokuje väčšinu rodičov, avšak mnohých divákov poteší hlavne nezabudnuteľný herecký koncert Tildy Swinton. Ramsay sa už na filmovej scéne etablovala, no tentoraz tne do živého adaptáciou kontroverznej knižnej predlohy, ktorá dáva nový výraz Oidipovskému komplexu. Viac o filme sa dočítate v tejto recenzii.
Autor
