Coming out príbeh ako škandinávsky horor

Zamrznuté jazero, telekinéza a záchvaty, ktoré sa v časoch inkvizície považovali za znak čarodejníctva. Film Thelma nórsko – dánskeho režiséra Joachima Triera (2017) rozpráva o menšinovej sexualite v spojení s prírodnými živlami, zasvätením, a vymanením sa spod rodičovskej kontroly v eskáde divných udalostí a pokusov o ovládnutie nonkonformného tela.

Prvé odlúčenie od rodičov a nástup na univerzitu často býva nastavením vhodným k sebapoznávaniu a následnému odhaleniu vlastnej ne-majoritnej sexuálnej orientácie. Vo filme Thelma je rovnomenná hrdinka vystavená takémuto štandardnému vývoju. Už na začiatku štúdia spoznáva spolužiačku Anju, okolo ktorej si začne vytvárať okruh priateľov. Jej hlboko veriaci a praktikujúci kresťanskí rodičia jej medzitým každý večer volajú, kontrolujú školský rozvrh a dohliadajú na jej online život. Thelma sa do Anji zamiluje a začne dostávať zvláštne záchvaty, ktoré nemajú epileptický pôvod. Navyše, ako sa zdá, tieto záchvaty dávajú Thelme telekinetické schopnosti a spôsobujú nadprirodzené javy v jej okolí. Po prvých náznakoch intímnych zblížení s Anjou nasleduje rad pochybností, zapieranie, vytesnenie, útek za rodičmi.

Vývoj zvyšovania frekvencie a intenzity záchvatov štruktúruje snímku do dvoch základných oddielov. Tie od seba oddeľuje návrat Thelmy k rodičom, po ktorom dôjde k magickej, rituálnej udalosti, a až pri nej sa poetika aj filozofia snímky úplne vyrysuje. Samotný coming out pred rodičmi prebehne v inom kontexte, než v akom by sa čakalo.

Zdržanlivosť tvorcov v artikulovaní sexuality ako problému, ktorý rodičia majú s Thelmou, a jeho presunutie do sféry problému so zdravím a so spontánnymi prejavmi nadprirodzených schopností má hlbšie významové roviny. Ak budeme trvať na tom, že Thelma je o spoznaní neželanej sexuálnej preferencie, spôsob poňatia tejto témy je v Trierovej snímke nepochybne netradičný. Film Thelma však aj túto netradičnosť podáva nenápadne, až mimovoľne, a napriek svojej osobitosti nikdy nie je bizarný alebo dvojrozmerne šokujúci. Thelma v konečnom dôsledku nie je o nájdení inakosti, ktorá sa vymyká zo zažitého a pôvodného. Naopak, je o nájdení pôvodnosti, akokoľvek sa môže líšiť od jej bežného poňatia. Týmto sa snímka stáva provokatívnou dvojitým spôsobom.

Pôsobivá, hoci v istom zmysle striedma vizualita filmu je subverzívna v tom zmysle, že romantické obrázky tradičného ženstva či skôr dievčenstva (to, čo sa v diskurze gendrovej teórie označuje ako girlhood) sú prisúdené sexuálnou preferenciou nonkonformnému telu: v jednej z kľúčových scén Thelma hľadí na svojho otca na člne spomedzi stromov na brehu v krátkej bielej nočnej košeli. Samotný film dokonca aj začína vychádzkou otca a Thelmy na poľovačku. Dôležitosť figúry otca pre sebaurčenie Thelmy je naznačená napríklad aj v zdanlivo nevýznamnej konverzácii s Anjou, počas ktorej Thelma priznáva, že otec sa jej v detstve vyhrážal peklom a hrozbu ilustroval tým, že jej pridržal ruku nad ohňom sviečky.

Vzťah otca a Thelmy je veľmi komplexný a vnímame ho ako vyjednávanie pozície samostatnosti u hrdinky v patriarchálnej hierarchii rodiny. Otec so svojou hrozbou pekla reprezentuje absolútny poriadok, ktorý Thelma narušuje nielen svojim správaním (napríklad pitím alkoholu, ku ktorému sa mu priznáva počas jedného z večerných kontrolných telefonátov) a sexuálnou orientáciou, ale už svojim telom samotným: zvláštne záchvaty a schopnosť spôsobiť hýbanie predmetov a miznutie ľudí je veľmi neželaným elementom v inštitúcii rodiny s patriarchálnou autoritou. Odpoveďou otca je útlak: svoju dcéru utlmuje liekmi (vždy overuje, či dcéra lieky prehltla a neschovala si ich pod jazyk), izoluje ju na vidieku, presviedča ju, že Anja ju nemiluje.

Aby sme sa vyhli spoilerom, napíšem iba toľko, že film Thelma narúša či už žánrové požiadavky hororu, tak aj trópy lesbických fikcií – známy tróp bury your gays, ktorý diktuje “odpratanie” sexuálne nekomfortných postáv a vzťahov z deja, tu bude popretý, rovnako ako zakončenie príbehu, ktoré by nárokoval žáner hororu. V súvislostiach tropizácie lesbických naratívov môžeme v Thelme do istej miery vysledovať tróp psycho lesbian, alebo “go straight or go crazy” (“buď si hetero, alebo si šialená”), kde je lesbizmus vnímaný ako súčasť alebo príčina mentálnej patológie.1 Menšinová sexualita je v Thelme potenciálne problematickým spôsobom spojená s deštruktívnymi nadprirodzenými javmi, na druhej strane tento súvis nie je jednoznačný. Je totiž potrebné pýtať sa, či je Thelma naozaj prekliata, alebo len trpí útlakom zo strany rodičov, a to je jej ozajstným problémom. Koniec filmu rozsekne túto otázku do celkom jednoznačnej odpovede.

Pre upresnenie treba povedať, že film Thelma explicitne neadresuje problematiku queer identít. Namiesto toho ju odsúva do sféry nadprirodzena: nesúlad túžob mladej hrdinky a jej silne náboženských rodičov má zvláštny, mysteriózny pôvod, ktorý sa tiahne do ďalekej minulosti a raného detstva Thelmy. Mohlo by sa zdať, že ide o ležérne vysporiadanie sa s námetom. V skutočnosti však tento prvok dokazuje delikátnosť konštrukcie príbehu, ktorý síce nadväzuje na tradičnú či dokonca folklórnu predstavivosť o sexuálnom prebudení (motív hada a význam prírodných síl mi pripomenul temne folklórnu novelu Had od Mircea Eliade, v ktorej však má premena “dievčaťa” na “ženu” heterosexuálny stimul), ale neostáva len pri nej, a kombinuje ju so spoločensky menej akceptovanými javmi, akými sú homosexualita a záchvaty ne-epileptického pôvodu. 

Thelma rozhodne nie je dielo, ktorý by adoptovalo tzv. gay estetiku – pre svoju žánrovú viacznačnosť ani nemôže byť. Napriek tomu bol film podľa Triera pozitívne prijatý nórskou LGBTQ+ komunitou, a to aj kvôli nórskej histórii samovrážd u kresťanských queer osôb.2 V tomto kontexte je potrebné priznať filmu Thelma spoločenskú rezonanciu napriek jeho sústredenosti na formálnu čistotu a symbolické obrazy (v bežných LGBTQ+ filmoch sexualita nie je diskutovaná cez symboly, alebo aspoň nie také, ktoré by vychádzali z tradičného chápania sexuálneho prebudenia a zraniteľnosti, ktorá s ním prichádza). Po sčítaní týchto vlastností je možné povedať, že Trierov film je dôstojným, uveriteľným, a súčasne neobvykle sugestívnym dielom o coming out a coming-of-age problémoch.

Snímka Thelma je distribuovaná v 96 krajinách. Jednou z nich je prekvapivo Rusko. V Česku film uvedie spoločnosť Aerofilms 14. decembra.

Thelma

Režie: Joachim Trier
Scénář: Joachim Trier, Eskil Vogt
Kamera: Jakob Ihre
Hudba: Ola Fløttum
Hrají: Eili Harboe, Kaya Wilkins, Ellen Dorrit Petersen, Henrik Rafaelsen, Marte Magnusdotter Solem, Anders Mossling
Norsko, 2017, 116 min
Premiéra: 14. prosince (Aerofilms)