Sex, metropola a trik rotoskopie

Čím silnejší patriarchát, tým rafinovanejšie ženské intrigy, čím väčšia byrokracia, tým viac roztúžené mesto. A čím väčší útlak, tým väčšia spotreba lásky.

Film Teheránske tabu, ktorý natočil rodený Iránčan a študovaný animátor Ali Soozandeh, črtá fascinujúcu animovanú mozaiku osudov obyčajných mešťanov, ktorí riešia problémy s bývaním, utajovaním prehreškov voči spoločenským pravidlám a štátnou kontrolou svojich sexualít. Ukáže nám ale Teheránske tabu, do akej miery je v opresívnom režime možná spontánna intimita? A môže rozprávanie filmu o sociálnej realite Teheránu ustáť animačnú techniku rotoskopie a CGI?

Životné chyby s ostrými kontúrami

Nie je možné natočiť film o Teheráne v Teheráne. Teda, pokiaľ ide o film o sexe, korupcii a inštitucionálnom násilí v tomto veľkomeste, ktoré sa topí v explózií potlačovaných túžob, každodenných lží a drobných machinácií ľudí snažiacich sa tým či oným spôsobom prežiť v spoločnosti riadenej nepreniknuteľnou byrokraciou a kontrolou tiel, kde malá chyba môže mať smrteľné dôsledky.

Excentrická Pari si zarába prostitúciou, zakiaľ jej manžel je vo väzení. Má nemého syna, ktorého bežne berie so sebou na svoje “pracovisko” – do teheránskych ulíc. Jej život je každodenný boj s chlipnými mužmi a byrokratmi. Susedka Sara, ktorá je jej povahovým protikladom, čaká dieťa po dvoch potratoch, a jej manžel jej nedovoľuje pracovať mimo domu. Posledná z trojice ženských hlavných postáv, Donya, núti svojho milenca Babaka, aby jej zohnal peniaze na rekonštrukciu panenskej blany kvôli plánovanému sobášu s iným mužom. Problémy všetkých týchto žien sú definované mužmi alebo snahou prežiť vo svete, ktorému muži vládnu. Teheránske tabu ale rozširuje tento konflikt aj o opačnú stranu – poctivý mladý muzikant Babak sa tiež ocitne v nelichotivej situácii kvôli nedovoleným sexuálnym aktivitám. Ak nezaplatí Donyi spomínanú operáciu, hrozí mu smrť z rúk jej snúbenca. Ako študent nemá reálnu šancu na získanie pôžičky, ale ako sa neskôr ukáže, v určitej chvíli aj najtvrdšie múry byrokracie skvapalnejú, ak jeden vie, za kým ísť a aký papier si nechať sfalšovať.

Motív so zháňaním financií na obnovu panenstva je potenciálne problematický vzhľadom na to, že film neadresuje pretrvávanie mýtu o ženskom panenstve ako o telesnej realite – namiesto sociálneho konštruktu, ktorý vzišiel z patriarchálnej kontroly nad ženskými telami.

Sexuálny akt na záchodoch klubu, ktorý je spúšťačom problému s hľadaním financií na operáciu, patrí k vizuálne najpôsobivejším pasážam filmu, alebo aspoň tým, v ktorých sa animácia najviac vypláca. Je ale funkčné zaťažiť snímku o spoločenských problémoch metropoly Blízkeho Východu ako celok štýlovým posunom, ktorý prichádza s animáciou? Minuloročný Loving Vincent (2017) ukázal, že animácia “bez hraníc” prináša iné hranice. Teheránske tabu ale takýto štýlový problém nevykazuje. Animácia metódou rotoskopie síce niekedy splošťuje mizanscénu, ale v zásade predstavuje mechanizmus slúžiaci v prospech tematického jadra filmu, zvýrazňujúc erotické prvky (ľudské siluety, mimika) aj biedu mesta. Komiksová estetika Soozandehovho Teheránu je v súlade s tým, ako film modeluje charaktery svojich postáv a expresivitu, ktorú chce dosiahnuť.

Ak v niečom Teheránske tabu zaostáva, tak je to skôr kapacita doručiť zaujímavé výsledky kolízií ľudských individualít s inštitucionálnou mocou a genius loci mesta, ktoré jednou rukou dáva potešenia a druhou za ne trestá. Kým jedna osobná tragédia je namodelovaná brilantne, druhá má plochý výsledok. Každopádne, hoci scenár Teheránskeho tabu nie je dokonalý, podarilo sa mu nastoliť zaujímavé napätie medzi individuálnym a spoločenským rozmerom životných problémov, ktoré vyvierajú zo sexuálnych reštrikcií.

Každý strojcom svojho šťastia

Ako sa dá koniec koncov predvídať z názvu filmu a anotácie, Teheránske tabu ukazuje, ako opresívne spoločenské mechanizmy ničia životy žien a formujú ich tak, že sú vždy definované mužmi. Lenže po zhliadnutí filmu sa do dojmu z jeho výsledku vkráda ambivalencia. Ženy v tomto filme, ktoré žijú v podobnom spoločenskom dusne, dopadnú rôzne. Jednu čaká tragédia, iná naopak prekoná všetky úskalia a do istej miery dokáže žiť v určitej sexuálnej slobode. Rozdiely sú v miere schopnosti konkrétnej ženy ovládať mužov, ktorí držia v rukách byrokratické procesy alebo financie.

Na Teheránskom tabu je provokatívne to, že samotná distribúcia gendrového privilégia nepredurčuje, kto ovláda a kto je ovládaný. V Teheráne Aliho Soozandeha sú mocenské pohyby oveľa viac organické – každá situácia je hrou mnohých veličín, a postavenie žien voči mužom je len jedna z nich. To je v súlade s rozprávačskou dominantou filmu, v ktorej má sociálna realita iránskeho veľkomesta dvojvrstvovú povahu – erotizmus akéhokoľvek druhu je oficiálne potlačený a zatajený, avšak v skutočnosti o to viac ovláda životy Teheránčanov. Podobne je to s postavením žien – sú síce zbavené mnohých práv, ale v určitých situáciách dokážu kontrolovať rozhodnutia mužov. Limitom tejto skrytej moci je to, že na ňu ženy potrebujú vyvinúť erotickú silu – v Teheránskom tabu môže žena ekonomicky aj morálne prežiť iba vďaka vykorisťovaniu mužských túžob. Dokonca aj Donya má nad Babakom prevahu iba preto, že podľahol čaru chvíle a dostal sa do situácie, kedy musí zahladzovať stopy po svojej sexuálnej nedisciplinovanosti.

Teheránske tabu je snímka o umení prežiť vo svete, v ktorom každý bojuje len o vlastnú kožu, pričom muži aj ženy sú zjednotení pod útlakom štátu – diskurzívnym, policajným aj byrokratickým. Kombinácia kapitalistických dynamík a totalitnej štátnej moci vytvára zložité prostredie, v ktorom každá chyba môže byť tvrdo potrestaná, ale aj nemusí – záleží na privilégiu, šikovnosti, odvahe a náhode. V jemnom portrétovaní mesta ako meta-postavy je Soozandehov film brilantný. Otázkou ostáva, či je možná zmena, alebo sú obyvatelia Soozandehovho Teheránu navždy zakliati v kolobehu previnení, zahladzovaní stôp a úskokov, v ktorých nezávislosť a úprimnosť predstavujú nepoznateľnú utópiu.

Tehran Taboo

Režie: Ali Soozandeh
Scénář: Grit Kienzlen, Ali Soozandeh
Kamera: Martin Gschlacht
Hudba: Ali N. Askin
Hrají: Farhad Abadinejad, Jasmina Ali, Rozita Assadollahy
Německo / Rakousko, 2017, 90 min
Česká premiéra: 12. 6. 2018 (Aerofilms)