Cinematik zve na filmy z poznamenaných zemí. Představí také to nejlepší z nové slovenské produkce
Medzinárodný filmový festival Cinematik už 13. septembra 2022 otvorí v Piešťanoch svoj 17. ročník. V rámci šesťdňového maratónu jedinečných filmových zážitkov sa diváci môžu tešiť na pestrý program vyskladaný z horúcich svetových aj domácich noviniek. Okrem dvojice súťaží (Cinematik.doc a Meeting Point Europe) sú každoročne súčasťou festivalu aj výberové prehliadky, ktoré divákom umožnia vychutnať si kvalitné filmy nie len individuálne, ale aj v dômyselnom dramaturgickom kontexte. Na takýto jedinečný zážitok tento rok láka aj sekcia Zjazvené krajiny.
Sekcia Zjazvené krajiny prináša výber piatich filmov, ktoré reflektujú vzťah človeka ku konkrétnym územiam z antropologického, historického a predovšetkým politického uhla pohľadu. Sledujeme v nich špecifické puto človeka k miestu – kde žije po generácie, odkiaľ je vyháňaný, kde zanechal silnú stopu. No zároveň vidíme, ako krajina poznačila tohto človeka, ako sa vpísala do jeho života.
„Aj keď sa filmy odohrávajú na rôznych kontinentoch na miestach vzdialených tisíce kilometrov od seba, ľudí na týchto územiach spája zápas proti rôznym formám kolonializmu. Musia brániť svoje historické väzby k územiu i vlastnú pamäť, pretože na ich život si robí nárok niekto iný. Niekto, kto chce ich krajinu zjazviť,” vysvetľuje Tomáš Hudák, člen programového tímu Cinematiku, ktorý má na starosti dramaturgiu sekcie Zjazvené krajiny.
Jedným z týchto filmov je dokument Dom v poliach (House in the Fields, 2017) britsko-marockej filmárky Taly Hadid zachytávajúci život v izolovanej komunite Amazighov v oblasti Vysokého Atlasu. Sleduje dve dospievajúce sestry – staršia sa má čoskoro vydať a odísť do Casablancy, mladšia sníva o kariére právničky, no nevie, či jej to bude umožnené. Obe sa pýtajú, čo znamená opustiť priestor, kde prežili celý život, no tiež očakávania svojho okolia. Intímny poetický film hovorí o vzťahu človeka ku geografickému a kultúrnemu prostrediu, ktoré ho obklopuje.
Slovo Eami (Eami, 2022) znamená v jazyku pôvodného obyvateľstva dnešného Paraguaja a Bolívie les aj svet. Je to však zároveň meno dievčenskej hrdinky, ktorá je vyhnaná z rodného územia kvôli obchodovaniu s pôdou a odlesňovaniu. Jej komunita sa rozpadáva a ona blúdi lesom. Paraguajská režisérka Paz Encina nás v minimalistickom príbehu zoznamuje s miestnou kozmológiou, filozofiou i mýtmi, ktoré prelína s rozprávaním pôvodného obyvateľstva o násilnom vysťahovaní. Výsledkom je silný senzorický zážitok založený tak na krásnych obrazoch, ako aj prepracovanej zvukovej zložke.
Krajiny odboja (Landscapes of Resistance, 2021) režisérky Marty Popivody zhmotňuje pamäťové stopy postaršej Sonje, ktorá sa pred rokmi ako partizánka zapojila do protinacistického odboja. Vo filme ju však vidíme iba zriedka. Namiesto toho putujeme krajinou, po ktorej pred 80 rokmi sama kráčala, akoby mali tieto územia vpísaný jej príbeh. Všednosť a pokornosť jej hrdinstva je v kontraste s vojnovými monumentmi, ktoré na ceste stretávame. Sonja je pútavou rozprávačkou a inšpiráciou vo svete, kde je krajná pravica opäť na vzostupe.
Austrália mala až donedávna zvláštny štatút Terra Nullius, čiže Zem nikoho. Podľa tvorivej dvojice Soda Jerk jej však pasuje skôr názov TERROR NULLIUS (TERROR NULLIUS, 2018). Originálny remix vyskladaný z vyše 170 filmových, televíznych či spravodajských materiálov predstavuje Austráliu ako krajinu, ktorá vznikla na koloniálnom násilí a kde panika z imigrácie či LGBTI+ ľudí stále formuje verejný diskurz. Zábavná i mrazivá satira s postapokalyptickým nádychom prevracia filmový kánon, aby hovorila o právach pôvodného obyvateľstva, toxickej maskulinite či politickom populizme.
V snímke Päť rozbitých kamier (5 Broken Cameras, 2011) sa amatérskemu kameramanovi Emadovi Burnatovi podarilo zachytiť niekoľkoročný zápas svojej dediny na Západnom brehu Jordánu proti koloniálnej snahe obrať ju o územia v prospech nelegálnej výstavby. Silne osobný film o novej realite s plotom, ktorý obyvateľstvo zrazu oddeľuje od ich polí, o každotýždňových demonštráciách či obťažovaní a násilí zo strany izraelských silových zložiek je vystavaný v piatich aktoch – podľa piatich kamier, na ktoré Burnat nakrúca a ktoré sú postupne jedna po druhej rozbité v boji.
Cinematik je aktuálne najväčším slovenským filmovým podujatím, a tak je aj jeho postavenie pri predstavovaní domácich filmových noviniek celkom jedinečné. Štedrý priestor novej tvorbe slovenských či českých tvorcov a tvorkýň už tradične ponúkne v sekcii Čo dom dal. V rámci 17. ročníka festivalu sa v nej predstaví hneď osmička výnimočných titulov.
Ako prvý budú môcť diváci vidieť celovečerný hraný debut Michala Blaška Obeť (2022), ktorý bude zároveň otváracím filmom festivalu. Príbeh Iriny, slobodnej matky z Ukrajiny, ktorej v malom českom meste ktosi brutálne napadne syna, príde na Cinematik priamo z najstaršieho filmového festivalu sveta v Benátkach, kde bude mať len o niekoľko dní skôr svetovú premiéru v súťažnej sekcii Orizzonti.
Svetlonoc (2022), to je názov druhého celovečerného hraného filmu Terezy Nvotovej, ktorá je známa najmä svojou dokumentárnou tvorbou. Tentokrát však v jej podaní ide o hororovú drámu z prostredia slovenskej horskej dedinky, kam sa po rokoch vracia mladá Šarlota, aby zistila pravdu o svojej stratenej sestre. Keď sa však v dedine začnú diať čudné veci, miestni ju začnú upodozrievať z bosoráctva. Snímku Svetlonoc uvedie Cinematik v exkluzívnej slovenskej predpremiére.
Tomáš Hlaváček prinesie na festival česko-slovenský koprodukčný film Bývať proti všetkým (2021) – dokument, ktorý priblíži, aké je to narodiť sa v ubytovni, žiť tam ako dieťa a nakoniec tam prežiť celý život aj s vlastnou rodinou. Dôstojné bývanie sa stalo trhovým tovarom, ktorý je pre mnohých z rôznych dôvodov, vrátane etnickej príslušnosti, ťažko či celkom nedostupný. Ako z tejto pasce von?
Svoj nový film Slovo (2022) na festivale predstaví Beáta Parkanová. Dobová dráma sleduje osudmanželov, ktorí si sľúbili, že budú stáť vždy pri sebe a neprekročia svoje morálne hranice. Rok 1968 je však pre nich ťažkou skúškou. Drámu Slovo uvedie Cinematik v distribučnej premiére.
V slovensko-česko-iránskej koprodukcii vznikla hraná dráma film Absencia (2021). Režisér Ali Mousaffa, ktorý vo filme tiež stvárnil hlavnú rolu, v ňom rozpráva príbeh Rouzbeha. Ten prichádza do Prahy pátrať po minulosti svojho otca, niekdajšieho komunistického exulanta v socialistickom Československu.
Faustovský príbeh na námety skutočných udalostí zase prináša dráma Vojtěcha Maška Arvéd (2022). Jeho hlavným hrdinom je génius s fotografickou pamäťou odsúdený na doživotie za spoluprácu s totalitným režimom. Čo však, keď začne využívať svoje výnimočné schopnosti na usvedčenie niekdajších priateľov?
V sekcii Čo dom dal Cinematik uvedie aj komédiu Vitaj doma, brate! (2022. Režisér a scenárista Peter Serge Butko v nej rozpráva príbeh spisovateľa Zoliho, ktorý prichádza do malej slovenskej dedinky, aby spoznal rodinu svojej snúbenice. V obci preslávenej klobásami a pálenkou to ako abstinujúci vegetarián nemá najľahšie, no všetko sa zmení, keď miestnym sľúbi, že o nich napíše knihu.
A aj záverečný film 17. ročníka Cinematiku bude patriť práve snímke zo sekcie Čo dom dal: Piargy (2022) režiséra Iva Trajkova sú čiernobielou lyrickou baladou, ktorá vznikla na motívy rovnomennej novely Františka Švantnera. Odohráva sa uprostred patriarchálnej vidieckej spoločnosti v medzivojnovom období a v jej centre je zakázaný ľúbostný trojuholník. Pokrivená morálka a skazenosť však nezostanú nepotrestané. Piargy uvidia na Cinematiku diváci v exkluzívnej svetovej premiére.
17. ročník Medzinárodného filmového festivalu Cinematik sa uskutoční od 13. do 18. 9. 2022. Akreditácie sú až do konca augusta k dispozícii za zvýhodnenú predpredajovú cenu na stránkach www.cinematik.sk.