Prah bolesti slovenského filmu

RECENZIA: Koza (réžia: Ivan Ostrochovský, 2015) – DOMINIKA MORAVČÍKOVÁ –

Prvé okamihy doku-drámy Ivana Ostrochovského vypĺňa výsek z opotrebovaného VHS záznamu boxerského zápasu, ktorým je predstavený Peter Baláž prezývaný Koza, protagonista rovnomenného filmu. Záznam je vzápätí prerušený nápisom „KOZA“ na čiernom pozadí. Zrnitá introdukcia komunikuje určitý mýtický rozmer športového násilia a jeho mediálneho obrazu. Preseknutie okázalého boxerského aktu civilným uvedením názvu filmu anticipuje charakterový rozpor, ktorý tvorí porovnanie médiom vytvoreného prototypu zápasníka a jednoduchého, v praxi neškodného chlapca s nemužnou a neveľkolepou prezývkou.

V celej svojej ambivalentnej šírke, prelínanie kultivácie telesnosti a stagnácie v stave mentálnej bezbrannosti naznačené v tomto začiatku filmu bude Ostrochovský využívať ako základ usporiadania príbehu. Ten je variáciou na vzorec zúfalstvom pretkaného úsilia o vystúpenie z kultúrne-ekonomického suterénu spoločnosti, ktorý sa v súčasnom slovenskom filme opakuje. Kontrast túžob postavy s jej neznesiteľnou žitou skúsenosťou možno u tohto typu filmu interpretovať ako spôsob zobrazenia (post-)národnej identity v kontexte partikulárnych sociálnych oblastí Slovenska.

Ak je možné o súčasnej slovenskej kinematografii tvrdiť niečo všeobecné, tak je to fakt, že je viac oceňovaná v delikátnych, idiosynkratických prejavoch než v pokusoch o mohutnú výstavbu. Snímky Dom alebo Zázrak predstavujú naratívne jednoduché, ale vnútornou súhrou originálne filmy. V zahraničí rezonujúci Môj pes Killer vyniká chladnokrvným estetizovaním prázdneho a nikam nesmerujúceho žitia, ale súčasne zlyháva v epike. Naopak, podobne štýlovo orientovaný film Koza vynecháva neuveriteľné drastické eventuality v prospech sústredeného pozorovania postavy.

Príbeh Ostrochovského snímky je prostý: boxerský veterán na invalidnom dôchodku Peter Baláž s prezývkou Koza žije s priateľkou Mišou a nevlastnou dcérou v biednych podmienkach. Keď zistí, že Miša čaká ďalšie dieťa, podujme sa na dočasný návrat do sveta boxu za vidinou promptného zaopatrenia rodiny. Jeho sprievodcom a manažérom je vychytraný Zvonko, ktorý sa chopí každej príležitosti pre nekalý zárobok. Na zvláštnom turné na mužov nečakajú veľké výhry, ale skľučujúce porážky a momenty krajnej, až abstraktnej osamelosti.

Podobne ako v mnohých slovenských filmoch, i v Koze je slovenská (rómska) etnická identita „neprítomná alebo redukovaná na prázdne gestá autoexoticizmu v rámci interkultúrnej fúzie“1. Vtipná zastávka s bizarnou postavou skutočného bývalého olympionika Jána Franeka, z ktorého sa stal alkoholik, tvorí voľný motív s takouto autoexotickou kvalitou.

V najfyzickejšej rovine filmu už žiadna identita národa alebo etnika neexistuje. Koza a Zvonko sú anonymní cestujúci v kultúrne vyprázdnenom prostredí. Staré putiky a ohavné kúty mesta čoby ruiny socializmu vnášajú dojem, že čas sa od revolúcie nepohol. Toto „zdôraznenie periférnych a ekonomicky nevyvinutých častí krajiny“2 určuje post-socialistický pocit dezilúzie ako základný stav spoločnosti. Ostrochovský však častejšie necháva psychologický status postavy za pomoci kamery Martina Kollára definovať prírodnou krajinou. Aj pre túto vlastnosť, sociálny rozmer filmu nemá dominujúci vplyv na jeho poetiku.

Jedinci ako Peter Baláž alebo mladistvý neonacista z Môj pes Killer slúžia formujúcej sa tradícii slovenského filmového príbehu, ktorý ťaží zo zúfalej sebarealizácie oslabeného, anti-individualisticky definovaného hrdinu. Odhodlanie mladého slovenského filmu mapovať periférie, v rozsahu od komunitného vyčlenenia (Banícky chlebíček, Osadné) po individuálne vyčlenenie (Zázrak), nachádza v Ostrochovského snímke objavné, ale i frustrujúce uplatnenie. Synekdochicky, tak ako rozvojová časť slovenskej spoločnosti v stave porevolučného kultúrneho prepadu, ani Peter Baláž nemá vo svojom strastiplnom zápasení nádej na zásadnú zmenu životných podmienok. Spolu ním i kulisy slovenských zastávok cesty dožívajú na ruinách minulosti, nech už bola akákoľvek. VHS záznam prvých sekúnd filmu tak nadobúda akcent bolestnej nostalgie širšieho spoločenského významu.

Koza

Réžia: Ivan Ostrochovský
Scenár: Ivan Ostrochovský, Marek Leščák
Hrajú: Peter Baláž, Zvonko Lakčevič, Ján Franek, Stanislava Bongilajová, Nikola Bongilajová, Tatiana Piussi
Slovensko/Česko, 2015, 75 min.