Fest Anča 2016: O intímnej náklonnosti a sociálnej brutalite
Pred pár dňami skončený ročník festivalu animovaného filmu Fest Anča opäť potvrdil svoju tendenciu z roka na rok produkčne i programovo rásť. Pribudli osobitou atmosférou oplývajúce premietacie miesta, ako sála Bábkového divadla a či priestory Novej Synagógy, ktoré spravili zo sledovania umelecky radikálnych animovaných filmov nezabudnuteľné zážitky. Dramaturgovia zase pre návštevníkov pripravili najrôznejšie, nielen s animovaným filmom spojené vyžitia. V nasledujúcom stručnom prehľade sa však zameriam na samotné programové jadro festivalu: niektoré súčasné umelecké trendy v animovanom filme prezentované krátkymi filmami súťažných sekcií. Tento prehľad bude organizovaný podľa námetov a s nimi spojených problémov, nad ktorými sa filmy zamýšľajú. Budem teda vyhľadávať podobnosti medzi formálne a technikami animácie veľmi rôznorodými snímkami.
Blednúca spolupatričnosť vyobrazená na múre versus exulantský život psej svorky. Film Peripheria, ako aj mnohé ďalšie zo súťažného výberu, rieši témy ako vylúčenie, skaza osamelosťou a civilizačná apokalypsa.
Premeny ženskosti
Vnútorné, na reflexiu a filozofické otázky zamerané filmy, sa takmer spravidla viazali k ženskej postave a jej vnímaniu sveta. Predovšetkým hrdinka čestným uznaním v kategórii Anča Student Award oceneného filmu Cosmoetico (Martina Scarpelli, 2015) prepája vesmír a svoju fyzickú prítomnosť v ňom s kozmetickým rituálom, pričom jej telo sa začne nielen kozmeticky, ale i surreálne premieňať. Podobne sa mení ženská figúra ešte viac metaforického filmu Noevus (Samuel Yal, 2016), ktorého technickú brilanciu v zobrazení zložitej telesnej fragmentácie porota ocenila čestným uznaním v kategórii svetovej súťaže s komentárom: „Uchvátilo nás sledovať, ako sa množstvo drobných čiastočiek porcelánu pretvára na tekutý, rozbúrený oceán a pocítiť pritom krehkosť ľudskej schránky, ktorá sa postupne vyvíja a rozpadá.“ Fantazijný prienik do ženského sveta formuje taktiež animovaný videoklip Poison Garden (Lucy Dyson, 2015). Tu je telesnosť ženskej hrdinky zneistená zasadením oblačnej oblohy do siluety jej tváre, pričom kaloidoskopické koláže kvetín a hmyzu zobrazujú oživený, zľahka psychedelický sen.
I víťazný film Anča Slovak Award Mila Fog (Marta Prokopová, 2015) predstavuje citlivú ženskú hrdinku. Táto sa však neprejavuje vo svojej telesnosti, ale výhradne cez poetické obrazy, ktorý nie je možné jednoznačne interpretovať. Tajomné rotujúce kosodĺžniky, ktoré sa vznášajú v lesnom priestranstve, ako i konkrétnosti zatajujúce repliky, obchádzajú jasne čitateľný naratív a pôsobia priamo na emócie diváka.
Tajomná figúra filmu Noevus sa neustále samovoľne rozpadá a znovu stavia z mušľovitých úlomkov.
Periférne existencie
Snímka, ktorá uchvátila porotu festivalu natoľko, že mu udelil hlavnú cenu Anča Award, nesie španielsky názov Tres moscas a medida (María Álvarez, Elisa Morais, 2015), v slovenskom preklade Tri muchy na mieru. Autorky filmu zaviedli divákov do rozhorúčenej španielskej dediny, kde stará žena prevádza bizarné rituály na oživenie manžela, ktorých pôsobenie je minimalisticky hravým spôsobom zobrazené na šachovnicovej podlahe. Napriek zábavným momentom je zastrešujúca nálada filmu znepokojivá. Dômyselná práca s tempom rozprávania a gradáciou, ako i originálne vizuálne prostriedky pre komunikovanie psychologických patológií plynúcich zo osamelosti sú vlastnosti, pre ktoré sa film i bez ohľadu na ocenenie poroty radí k tým divácky najviac výrazným z tohtoročného súťažného výberu.
Formálne úplne odlišný film Peripheria (David Coquard-Dassault, 2015) nie je svojím námetom od toho predchádzajúceho až tak ďaleko. Oba filmy pozorujú entity vytlačené na okraj spoločnosti či jej záujmu. Ten druhý z nich, v ktorom sa psia svorka zatúla do opusteného sídliska krátko pred jeho demoláciou, predstavuje dojemnú, bez slov rozpovedanú esej o bytí na periférii. Dôsledky nedorozumení a neschopnosti komunikácie zobrazuje film Piano (Kaspar Jancis, 2015), ktorý podobne ako Peripheria, pripraví pre svojich hrdinov zničujúci koniec. Ruben Leaves (Frederic Siegel, 2015), film ocenený Anča Student Award, zase rozpráva o obsedantných stavoch jedného hrdinu. Všeobecne možno povedať, že viaceré súťažné filmy prejavili schopnosť efektívne a dojemne odkomunikovať deje o najskrytejších ľudských (zvieracích) emóciách, predstavách a strachoch. Tieto typy príbehov prevažovali nad explicitnými.
Mizanscéna filmu Tres moscas a medida. Nalomená perspektíva zdôrazňuje skľúčenosť a nehostinnosť prostredia.
Dve polohy násilia
Predovšetkým Medzinárodná súťaž videoklipov priniesla animované diela, ktoré sa vyjadrujú k súčasným sociálnym a politickým témam. Amnesia en el Estado (Esteban Azuela, 2016), víťazný film súťaže videoklipov, je každopádne ten najradikálnejší z nich. Jeho príbeh o pohrebe a následnom masakri dílerov s automatickými zbraňami je len zámienkou pre najrozmanitejšie vizuálne provokácie, ktoré zapájajú charakteristické obrazy súčasnosti – davy ľudí natáčajúcich konflikty s mobilmi, pouličné protesty, iluminátsku symboliku. Pri každej príležitosti film dáva najavo, že pozorovaný dej sa už nachádza vo sfére virtuality – obrazom prebleskujú farby obrazovky, a keď sa detail na tvár dieťaťa vzdiali, je možné vidieť, že šlo o obraz na obrazovke mobilu. Dokonca i úvodné varovanie o násilí vo videoklipe je štýlovo zosúladené so zvyškom filmu. Na pravej strane obrazu je totiž vidieť, že ide o zväčšený obrázok vo vyhľadávači Google. Amnesia en el Estado sa tak nezaoberá ani tak samotným násilím, ako tým, ako toto násilie vnímame prostredníctvom internetovej kultúry.
Trochu klasickejšiu kritiku súčasného spoločenského zriadenia a rozmachu nákupných centier ponúka videoklip Luxury Discovery (David Lemm, 2015), ktorý cez kolobeh balenia častí ľudského tela do lákavého baliaceho papiera preto, aby došlo k ďalšej kúpe, rozpráva o zhubnosti kapitalistickej repetície výroby a skazy. Naopak See the World (LWZ, 2015) sa v svojej úvahe vracia do sveta virtuality, kde tragédie i zábava zapĺňajú jeden a ten istý news feed, čo bez prítomnosti iných zdrojov informácií vyvoláva pokrivenú predstavu o svete. Iný, tarantinovský typ prezentácie násilia ponúka videoklip Lone Digger (Double Ninja, 2015). V striptízovom bare pre zvieratá, v ktorom sú jednotlivé živočíšne druhy uniformizované jednotným odevom, dôjde k jatkám po potýčke medzi kocúrmi a psami. Jediný, kto zostane v bare nažive až dokonca, je striptízová tanečnica, ktorá na svojom tele počas tanca rozotiera krv.
Po predchádzajúcej prehliadke niektorých súťažných filmov (nie nutne tých najkvalitnejších, ale skôr tých viac tematicky postihnuteľných) je azda možné zovšeobecniť, že súčasný animovaný film dokáže efektívne rozprávať o vnútorných stavoch a dejoch svojich hrdinov, a to v snímkach „bezčasových“ až abstrahujúcich, a naopak, pokiaľ zobrazuje vonkajšie javy, ako je fyzické násilie v politickom alebo mediálnom kontexte, ide o snímky historicky fixované. Tvorcovia súčasného krátkeho animovaného filmu, ako Fest Anča 2016 ukázala, dokážu výborne zobraziť surovosť a absurdnosť života v spoločnosti, tak i vytvoriť dojemné a dôverné štúdie ľudského vnímania seba, prírody, krásy a vesmíru.
Videoklip Amnesia en el Estado do obrazu zapája rušivé prvky ako „Skip Ads“ či pixeláciu obrazu. Rozprávanie tak ironicky vystupuje samo zo seba a prezentácia sa stáva reprezentáciou cez kanály nových médií.
Výsledky súťaží
ANČA AWARD – Tri muchy na mieru / Three Fitted Flies / Tres moscas a medida
Čestné uznanie – Nedeľný obed / Sunday Lunch / Le repas dominical, Nœvus
ANČA STUDENT AWARD – Ruben odchádza / Ruben Leaves
Čestné uznanie – Kozm(o)etika / Cosmoetico
ANČA MUSIC VIDEO AWARD – Amnézia štátu / State of Amnesia / Amnesia en el estado
Čestné uznanie – Now It’s Over
ANČA SLOVAK AWARD – Mila Fog
Čestné uznanie – Braček jelenček / Brother Deer
Anča D Award – Hviezdny taxík / Star Taxi
ANČA KIDS´ AWARD – Raz, dva, (s)tr(om)y / One, Two, Tree
Autor
