Zde se nacházíte: 25fps » Světový film » O obéznej, negramotnej a znásilnenej Popoluške

O obéznej, negramotnej a znásilnenej Popoluške

RECENZE: Precious (režie: Lee Daniels, USA, 2009) – MARTIN KUDLÁČ –

Festivalový okruh predstavuje vynikajúcu liaheň pre snímky s komerčným potenciálom. Známy príbeh chudáka, ktorý horko-ťažko dostal zelenú na poslednom okruhu filmového koncernu Fox, Fox Searchlight zabezpečujúceho hľadanie zaujímavých malých-veľkých filmov. Pôvodne plánovaný ako direct-to-DVD, no po ohromných ováciách na niekoľkých festivaloch, okamžite nasadený do boxoffice a zarábajúci milióny dolárov po celom svete. Milionár z chatrče bol naozaj dobrou investíciou. Smrť čaká všade sa taktiež zrodila na nezávislom okruhu a netrvalo dlho, už bola onálepkovaná kritikmi ako najlepší mainstreamový film roku. Najhorúcejším adeptom na dobytie boxoffice, či integráciou do hlavného prúdu je adaptácia biografickej knihy Precious.

Na americkú kinematografiu netradične krutá dráma, ktorej centrálnou mučenou dušou je šestnásťročná morbídne obézna, negramotná, konštantne znásilňovaná a ponižovaná svojimi rodičmi, Claire Jones. Pôsobivá expozícia ľudskej tragédie a života v pekle ľudských zvráteností. Príbeh sa zameriava na protagonistku zápasiacou samou so sebou a prevažne svojou matkou, alkoholičkou, nýmandkou a tyrankou. Materinská láska má dva póly, jeden sme mali možnosť vidieť v snímke Madeo (The Mother, 2009, Jun-ho Bong), transponovanie materinskej lásky do fanatickej ochraniteľskej pozície, kedy matka kvôli záchrane syna neváha vraždiť. Druhému pólu sa môžeme pozorne prizrieť v snímke Lee Danielsa, kedy matka zvrhlo psychicky i fyzicky šikanuje a tyranizuje svoju jedinú dcéru a svoj mizerný život žije na jej úkor.

Nedá sa hovoriť o generačnom konflikte, príbeh nás zavedie do Harlemu osemdesiatych rokov, smradľavého ghetta, z ktorého by prchli i krysy. Matka žije so svojím druhom, objavujúcim sa iba ojedinelých prípadoch, kedy prichádza znásilňovať svoju obéznu a negramotnú dcéru. A s tým sa matka nedokáže zmieriť, že bola nahradená svojou dcérou, no o Elektrinom komplexe nemôže byť ani reč. Apatia počas samotného aktu incestu a následne parazitovanie na vlastnej dcére. Celá situácia čoskoro nadobúda novú perspektívu, nakoľko Precious nielenže už má jedno dieťa so svojím otcom, ale čaká i druhé. V treťom dejstve dôjde ku skutočnej rodinnému generačnému konfliktu, kedy Precious i so svojimi dvoma deťmi čelí matke, ktorá zostala sama.

Freud postuluje, že za všetky naše chyby sú zodpovedný naši rodičia, nie my. V prípade Precious to musí platiť dvojnásobne, avšak moderná parafráza Freudovho výroku vraví, že ak chcete z detí spraviť vyšinutých neurotikov, treba ich poslať do školy. Psychický teror býva podstatne intenzívnejší medzi koridormi strednej školy, o čom by vedeli rozprávať predovšetkým absolventi Columbineskej univerzity. Život protagonistky osciluje medzi domovom a školou, pričom život v škole môže byť vnímaný aj ako pokus o útek. V škole je Precious aj napriek svojej nadváhe neviditeľná a zamestnancom štátnej školy neprekáža ani jej negramotnosť na to, aby jej dávali dobré známky. Vskutku neviditeľná. Lenže aj na stredných platia legislatívne pravidlá a druhýkrát tehotná šesťnásťročná študentka nie je žiaden špás. Smutným faktom je, že Precious naozaj stojí o učenie, ale kvôli rušivému elementu doma sa nedokáže koncentrovať a vďaka plodu incestného spojenia nie je v škole vítaná. Škola ako únik, ako miesta vlastnej sebarealizácie, svätyňa vlastnej sebaúcty.

Netreba hovoriť viac, aby si človek dokázal v mysli domaľovať výjavy ultimátnej tragédie mladého života. A režisér neváha zobrazovať neustále terorizovanie a šikanovanie mladej Precious, o ktoré sa stará jej matka. Čoskoro začína byť znásilňovaná i tragika degradujúca celý príbeh na úroveň rozprávky. Andersenovo Dievčatko so zápalkami či Popoluška, netreba opomenúť ani Kuraciu polievku na dušu. Práve tu vzniká hlavný problém snímku, exploatácia, maximálne vyťaženie. Keď už je protagonistka natoľko zatlačená do kúta vlastnej prachmizernej existencie svojou matkou až divák čaká, že sa v nasledujúcej scéne podreže, nájde v sebe silu vstať a pokračovať ďalej. Bohužiaľ, tento výstup na Golgotu, neustále padanie a vstávanie pod existenciálnym krížom rýchlo strácajú na pôvabe. Výpoveď o sile ľudského ducha lynčuje režisérova snaha neustále dramatizovať tragédiu a demonštrovať nespravodlivosť sveta. Morbídne obézna, negramotná, znásilnená, tehotná a stále mlátená vlastnou matkou?!

Prirodzenou sebaobranou sú úniky do imaginárnej reality, kde je všetko v poriadku. Pri sledovaní Precious príde na myseľ vynikajúca snímka Petera Jacksona, Heavenly Creatures, v ktorej by sa dala nájsť podobná analógia. Lenže Jackson sa snaží: za a) podať príbeh, čo najvernejšie, za b) nevyužíva exploatáciu ako svoju primárnu zbraň. Postupne a pomaly graduje dianie, vďaka čomu má finále vskutku desivé a monštruózne vyvrcholenie. Neustála lavína katastrof valiacich sa na Precious ukrajujú z reálnosti i uveriteľnosti autenticity tohto ľudského osudu. A arytmická fluktuácia, či dočasné detenzie nedokážu obohatiť dej natoľko, aby sme sa nakoniec dočkali katarzného finále. Od začiatku budú diváci zápoliť s myšlienkou, či sledujú adaptáciu biografickej knihy, prehnanú dramatizáciu skutočných udalostí alebo kompilát najnepravdepodobnejšej série katastrof, aké môžu postihnúť jednu osobu. To je aj jeden z problémov, prečo Precious zožala i vlažné prijatie. Pravda, nejde o rozprávku à la Milionár z chatrče, ktorá vám daruje dobrý pocit z pozerania, sentimentalitu nahrádza citové vydieranie. Bohužiaľ, snímka sa dá charakterizovať iba prevareným označením ,,typicky americký film,“ keďže podobnú tému sme mali tú česť vidieť i v podaní európskych filmárov a treba uznať, že tí dokázali filmu vdýchnuť dušu (jeden za všetkých Lars von Trier).

Precious nemoralizuje, aspoň nie explicitne, posolstvo, ktoré sa snaží odovzdať má humanistickú náturu. Snaží sa odsúdiť akékoľvek predsudky a neustále propaguje ,,dať šancu“ komukoľvek. Vyššie spomínaná fluktuácia zahŕňa aj prechody z tyranizujúcej domácnosti k sentimentálnej meditácii. Celú atmosféru nakoniec dekonštruuje presunutie príbehu do alternatívnej školy, kedy sa film prepne do pseudokomédie pranierujúcej černošské stereotypy a nedeje sa tak s gráciou Davea Chapellea. A práve táto detenzia znemožňuje akékoľvek pokusy o postupnú gradáciu a následné katarzné finále, ktoré by si snímka rozhodne zaslúžila.

Precious: Based on the Novel Push by Sapphire

Režie: Lee Daniels

Scénář: Geoffrey S. Fletcher (podle knihy Sapphire)

Střih: Joe Klotz

Kamera: Andrew Dunn, Darren Lew

Hudba: Mario Grigorov

Hrají: Gabourey Sidibe, Mo´Nique, Paula Patton, Mariah Carey, Lenny Krevitz, Sherri Shepherd a další.

USA, 2009, 109 min.

Premiéra v ČR: 27. 05. 2010

Print Friendly, PDF & Email

Autor

Počet článků : 43

Zanechte komentář

© 2012 25 fps, z.s.

Zpět nahoru