Zde se nacházíte: 25fps » Světový film » Hollywoodska paranoidná sketch-show

Hollywoodska paranoidná sketch-show

RECENZE: Muži, co zírají na kozy (režie: Grant Heslov, 2009) – MARTIN KUDLÁČ –

Raz za čas sa objaví v distribúcii filmové dielo, ktoré je okamžite posvätené prekladom pôvodného názvu, šteklivého dvojzmyslu, ktorý má potenciál zatiahnuť do tmavej kinosály aj náhodných okoloidúcich. A práve týmto darom oplývajú Muži, co zírají na kozy. Pridanou hodnotou pre nepoučeného diváka bude taktiež hviezdny ansámbel a fakt, že prestížny herci nechali ležať stranou ,,vážne“ herectvo a nebáli sa vystreliť si sami zo seba. Po pozretí si, ale len málokto uvedomí, že film predstavuje adaptáciu knihy, ktorej primárnym účelom bolo nazrieť za oponu americkej military politiky a rozšíriť vedomosti aj o udalostiach v Abú Ghraib, či Guantanáme o tie, ktoré máme z tlačových agentúr.

Autorom rovnomennej knihy je Jon Ronson, žurnalista s tendenciou strkať nos do senzitívnych záležitostí americkej vlády. Ronson sa snaží racionálne argumentovať, ale množstvo bizarných odhalení je tak obrovské až pripomína kabaret. Investigatívny spisovateľ založil svoju knihu na výskumoch Johna Sergeanta (dokumentaristu) o využívaní New Age a paranormálnych praktík v prostredí americkej armády. V knižnom spracovaní nasledoval modus operandi pioniera gonzo žurnalistiky, Huntera S. Thompsona. Výsledkom bol roztekaný, miestami frenetický, miestami psychadelický, ale predovšetkým nehomogénny (nelineárny) exkurz naprieč temnými zákutiami americkej armády od sedemdesiatych rokov až po vyššie spomínané Abú Ghraib.

Hviezdny ansámbel a gonzo knihu dostal do rúk síce skúsený herec, ale málo skúsený režisér Grant Heslov. Scenár prešiel rozsiahlymi kozmetickými a chirurgickými úpravami. Najradikálnejšou zmenou bola transformácia do lineárneho rozprávania, tzn. príbeh bol prepracovaný do vstrebateľnejšej podoby pre mainstreamové publikum. Zo scenára vyšumel všetok chaos a psychadelická atmosféra, ktorá vážne poškodila celé dielo. Terry Gilliam nám ukázal, že gonzo skúsenosť sa dá verne a s autentickým efektom pretransformovať do filmového diela.

Základný problém predstavuje predovšetkým lineárna a hlavne nekonzistentná naratívna štruktúra. Scenárista síce zjednodušil percepciu ,,príbehu“ aj keď príbeh nie je práve správne slovo, nakoľko sa bavíme o adaptácii knihy založenej na sérii článkov investigatívnej žurnalistiky. Sujet je rozdelená na sériu úsekov charakterizovanú miestom, v ktorom sa odohráva (väzenie, hotelová izba, interiér auto) a hercov prednášajúcich svoje repliky. A presne toto si zapamätajú aj diváci, miestnosť a prehovárajúce postavy, žiadna nadväznosť medzi jednotlivými prestrihmi, iba autonómne pasáže, ktorým väčšinu času dominuje George ClooneyEwan McGregor. Aj napriek tomu, že na celom filme môžeme badať prvky coenovského rukopisu, celková poetika má bližšie k sitcomom. Estetiku situačných komédií navyše umocňujú početné popkultúrne referencie, z ktorých najvýraznejšou sú práve odvolávky na Hviezdne vojny. Podobne ako pri Po prečítaní, spáľte figuruje aj v Mužoch, co zírají na kozy niekoľko postáv s vlastnými dejovými linkami, ktoré narozdiel od coenovského výtvoru nie sú vôbec kompatibilné.

Muži, co zírají na kozy sú v podstate military satirou, ktorá miestami plní tento účel a miestami sa míňa účinku. Táto fluktuácia nepredstavuje režisérov úmysel, ale fakt, že predloha sa odohráva v širokom časovom úseku. Významnou udalosťou je Projekt MKULTURA (1985) pre tréning neurológie a ovládania mysli (testované aj na civiloch) a pokračuje až do súčasnosti (Abú Ghraib, Guantanámo). Film sa primárne odohráva v súčasnosti s niekoľkými flashbackmi dokresľujúcimi udalosti o vzniku americkej New Age brigády. Vďaka tomu naberá celý film iracký diskurz a vezie sa na súčasnej trendovej vlne vojenských filmov a paralyzuje tak celkovú karikatúru americkej vojenskej politiky, ergo zahadzuje tým svoju výpovednú hodnotu, ktorou predloha oplývala.

Aj napriek chabej adaptácii a celkovej naratívnej nesúdržnosti má snímka aj pozitívum. Práve vyššie spomínané popkultúrne referencie fungujú vynikajúco v tandeme s intertextualitou. Jeff Bridges kriesi na plátne filmovú legendu povaľačov, Veľkého Lebowského, narážky na Hviezdne vojny majú oveľa lepšie grády v prítomnosti Obi-Wana a aj napriek tomu, že Clooney nevyrobí podivné kreslo s vibrátorom, jeho krátke zastrihnuté fúziky a hippie vlasy mu vyhrali miestenku v panoptiku filmových karikatúr. Preto sa Muži, co zírají na kozy nedajú pozerať ani ako pokus o naratívny dokument, ani ako adaptácia gonzo žurnalistiky, až vôbec nie ako kritika americkej expanzívnej politiky, či idiotských alebo nehumánnych experimentov, ale iba ako 94 minút improvizovaného hrania hollywoodskych hercov, ktorí boli ochotní zahrať šialené postavy absolútne sa vymykajúce z ich hereckého portfólia.

Men Who Stare at Goats /

Muži, co zírají na kozy

Režie: Grant Heslov

Scénář: Paul Straugham (podle knihy Jon Ronsona)

Střih: Tatiana S. Riegel

Kamera: Robert Elswit

Hudba: Rolfe Kent

Hrají: George Clooney, Ewan McGregor, Jeff Bridges, Kevin Spacey, Stephen Lang, kozy a další.

USA, UK, 2009, 94 min.

Premiéra v ČR: 01. 04. 2010

Print Friendly, PDF & Email

Autor

Počet článků : 43

Zanechte komentář

© 2012 25 fps, z.s.

Zpět nahoru