Zde se nacházíte: 25fps » Rozhledy » Manifest novej generácie

Manifest novej generácie

TV – SUPERHRDINOVÉ: Misfits – MARTIN KUDLÁČ –

Britský seriál sa počas svojho relatívne krátkeho životného cyklu (tri série pozostávajúce z 21 dielov) stihol zapísať do seriálových análov. Krátkozrakým a nivelizujúcim spôsobom býva označovaný ako superhrdinský seriál, čo je vyložene lož. V intenciách komiksových konvencií by sme sa mohli baviť o antihrdinskom seriáli, ale stvoriteľ Howard Overman ako aj scenáristický a kreatívny tím posunuli túto superhrdinskú persifláž do inej dimenzie.

Už v úvodnej epizóde sú viaceré pravidlá superhrdinského žánru podriadené nekompromisnej dekonštrukcii a kánon Misfits sa buduje na diametrálne odlišných normách. Seriál predstavuje vyššie postavený evolučný článok britskej (sub)kultúry ako nástupný produkt transmediálnych tendencií vrcholiacich v kultovom grafickom románe Strážci (Alan Moore) a v televíznom dramedy seriáli akumulujúcom východiskové princípy sociálneho realizmu (v Británii známom aj ako realizmus kuchynského drezu) a poetiky flákačov, The Shameless.

Podobným spôsobom ako Paul Abbot, duchovný otec The Shameless, podrobil nihilistickej dekonštrukcii iluzívny ideál rodinného života a glorifikoval dysfunkčnosť a do istej miery aj rozpad nukleárnej rodiny, sa obrátil Overman na prebujnelý žáner superhrdinov. Oba seriály sa pretínajú v styčnom bode – zacielenie na osobitý fragment súdobej spoločnosti, v ideálnom prípade hierarchicky umiestnený, na čo najnižšom stupienku (v prípade The Shameless A.K.A ,,white thrash“). Segment Misfits mieri na dospievajúcich adolescentov 16 – 25 rokov a túto vekovú kategóriu zosobňujú aj protagonisti seriálu. Aj napriek podobnej demografii, tvorcovia sa postarali o diverzifikáciu hlavných postáv, nakoľko každá pochádza z iného sociálneho zázemia.

Seriály o adolescentoch sú v Británii obzvlášť populárne, či už ako autonómne stojace (Skins, Inbetweeners, Sugar Rush apod.) alebo ako súčasť už dlhodobo etablovaných seriálov (EastEnders, Hollyoaks…) Superhrdinská téma slúži ako zarámovanie a vo väčšine dielov ako nástroj expozície, zatiaľ čo prostredníctvom Misfits sa konštruuje manifest mladistvých, nastupujúcej generácie a snaží sa formovať kolektívny svetonázor, či generačnú výpoveď. Vo viacerých prípadoch radikálnym spôsobom. Už v prvej epizóde protagonisti demonštrujú svoj postoj k autoritám, či komukoľvek, kto by sa prehlásil za arbitra. Smrť autoritám. Nielen motto v podobe opakujúceho sa motívu, ktoré sa časom pretransformovalo na ,,running gag.“

A tak sa dostávame k pätici hlavných (anti) hrdinov, delikventov odsúdených k verejnoprospešným prácam. Počas odpracovávania si svojho dlhu k spoločnosti dôjde k divnej búrke, vďaka ktorej nadobudnú všetci piati nadľudské schopnosti. A ako vravel Zarathustra, cieľom ľudí by malo byť nové štádium ,,übermensch“ (anglický preklad pre übermensch je overman, náhoda?).  A tam sa skupina mladých nezodpovedných adolescentov dopracovala relatívne rýchlo a bezbolestne. A na rozdiel od obyčajov západných komiksov, v tomto prípade s veľkou silou neprichádza veľká zodpovednosť. V rámci kolaudácie čerstvo nadobudnutých síl dochádza k usmrteniu sociálneho pracovníka, prvý stupienok na ceste k slobode. Ilúzia o využití superschopností pre dobro spoločnosti sa triešti na márne kúsky. Ako využiť silu na vyvolanie nespútanej animálnej príťažlivosti letmým dotykom pre dobro verejnosti?

Nadobudnuté schopnosti nie sú darom, ani bremenom, sú chýbajúcim fragmentom dotvárajúcim osobnosť každej postavy. Každá sila iba reflektuje naturel postavy. Zakríknutý mladík často považovaný za perverzáka získava neviditeľnosť, sexuálne proaktívna slečna vyššie spomínanú schopnosť vyvolať animálnu príťažlivosť (animálnu rozumej chtíč devianta), prostoreká dievčina s hulvátskymi manierami schopnosť počuť myšlienky druhých…Čoskoro všetko začína dávať zmysel a divákovi sa pred očami rekonštruujú ,,typy“ reprezentujúce omladinu generácie Y2K. Generácia X je mŕtva, nastupuje nová so svojimi problémami. Ak sa Generácia X sťažovala na absenciu otcovskej figúry a neustálu výchovu jemnej materskej ruky, nová generácia pretŕha pupočnú šnúru so svojimi rodičmi a snaží sa nadobudnúť vlastnú, pokiaľ možno autentickú identitu, nie uniformnú simulakru vštepenú rodičmi.

Ak sa tvorcovia niečomu vyhýbajú, tak je to moralizovanie, avšak s konceptom ,,rytierov v špinavom brnení,“ či uchopeniu seriálovej drámy, resp. dramédie cez prizmu úzkej skupiny na okraji spoločnosti a superhrdinskej témy, sa dostáva do perspektívy takpovediac pedagogický rozmer. V prípade skupiny dospievajúcich množstvo seriálov sa nieslo v didaktickom duchu. Dôkazom toho je svojho času v našich končinách populárny seriál Připraveny nebo ne? (1993) venujúci sa otázkam premeny pri vstupe do puberty. Aj napriek, alebo práve vďaka ženským protagonistkám a riešeniu ich ,,ženských“ problémov, mal seriál paradoxne obsiahlu divácku základňu s chromozómom Y. V určitom slova zmysle možno hovoriť o ,,transgresívnom“ prístupe, teda o určitom ,,odtabuizovávaní,“ ktoré sa prirodzene podpísalo pod popularitu u mladých pánov. Tento proces zohráva nemalú úlohu aj v prípade Misfits, keďže vraždy a sex (oboje v rôznych podobách), okrem iného, predstavujú frekventovanú rekvizitu.

Misfits nielen že pokračujú, ale napredujú v tomto trende. Ako substitút štádia fyzickej premeny pôsobí sebaodhaľovanie novej schopnosti. Navyše bizarná ,,nehoda“ spája inak piatich sociálne nekompatibilných delikventov, aby sa dopracovali k vlastnej identite. Frontálny protiútok voči konformizmu nenechá na seba dlho čakať. Po formálnej stránke prevažuje aseptická monochromatická paleta prostredia, v ktorom sa postavy pohybujú. V ,,šedi“ všednosti dominuje oranžové pracovné oblečenie protagonistov. Stigma, ktorou ich spoločnosť označila a odsúdila. A predsa si z toho nič nerobia. Svoju ,,hanbu“ si so sebou nosia takmer všade a nijako ju neskrývajú. Postupne sa asimiluje, stáva sa ich súčasťou, súčasťou ich osobnosti, čoho dôkazom je aj osobná personalizácia tohto uniformného oblečenia. Nasledovnú zastávku predstavuje dekonštrukcia ,,oficiálnych“ autorít (najvýstižnejšie obsiahnuté, kde kňaz strácajúci ovečky príde k superschopnosti a čoskoro začne žiť štýlom rockovej hviezdy…sex, drogy a tak podobne).

Ako už bolo spomínané, superschopnosti slúžia ako nástroj expozície a dejovej akcelerácie. Čo v praxi znamená, že všetky epizódy zdieľajú schému podľa ktorej sú konštruované. Aj napriek absencie sofistikovanosti, vynikajúce dialógy a posolstvá prevyšujú tento technický nedostatok. Prvé dve série predstavujú výkladnú skriňu. Popularita rastúca raketovým tempom ako aj fanúšikovská základňa rozrastajúca sa geometrickým radom sa zasadili o tretiu sériu. Bohužiaľ, práve tretia séria odhaľuje závažné nedostatky, ktoré mohli byť v predchádzajúcich sériách prehliadnuté. Absencia hlavnej dejovej linky, jej nejasná koncepcia a smerovanie, krehkosť typového zamerania seriálu (po odchode herca Roberta Sheena a nešikovnom nahradení postavy Nathana podobne koncipovanou postavou Rudyho, avšak s hereckou interpretáciou parodujúcou Sheenanov výkon).

Celkovú váhu seriálu nesú postavy, avšak pri nezvládnutej interakcii postáv sa odhaľuje deficit hlavnej dejovej linky, ako aj početné dejové diery. Seriál nefunguje ako príbeh o nadobudnutí superhrdinských schopností a ich živote s nimi, ako už bolo spomenuté, ide o akýsi manifest novej generácie reflektujúci jej postoje a identitu (preto je seriál tzv. character-driven). A preto aj jeho recepcia musí byť podriadená tomuto prístupu.  Pomyselné vyvrcholenie tohto manifestu (respektíve jedno zo seriálových vyvrcholení) je v šiestej epizóde prvej série, kedy  postava Nathana explicitne definuje postavenie mladých v spoločnosti.

Po ukončení tretej série boli potvrdené ďalšie dve série. V štvrtej sérii sa už neobjaví postava Simona, ktorý prebral štafetu po odchode predstaviteľa Nathana, ako vedúca postava. So seriálom sa rozlúčila aj predstaviteľka Alishy, čo predstavuje pre Misfits smutnú bilanciu. Otázne zostáva, či tvorcovia dokážu udržať seriál nad vodou, lebo po poslednej epizóde pripomína skôr Titanic.

 

Misfits

Tvůrce: Howard Overman

Hrají: Robert Sheehan (Nathan Young), Iwan Rheon (Simon Bellamy), Lauren Socha (Kelly Bailey), Antonia Thomas (Alisha Bailey), Nathan Stewart-Jarrett (Curtis Donovan), Joseph Gilgun (Rudy Wade) a další

Velká Británie, 2009-???, E4, 3 série/ 21 epizod, 45 min.

 

 

 

Print Friendly, PDF & Email

Autor

Počet článků : 43

Zanechte komentář

© 2012 25 fps, z.s.

Zpět nahoru