free-slots.us.org
Zde se nacházíte: 25fps » Světový film » Trochu všetkého a nič poriadne

Trochu všetkého a nič poriadne

RECENZE: Happy, Happy (režie: Anne Sewitzky, 2010) – PAVOL ONDRUŠKA - 

Nórska kinematografia je pre nášho diváka niečím exotická. Filmy dýchajúce zvláštnou atmosférou, stereotypne snehom pokrytá krajina, trocha čierneho humoru, príbehy o zvláštnych vzťahoch, a nielen to, sú atribúty, ktorým si nás získava. Happy, Happy (Sykt lykkelig, doslovný preklad “šialene šťastná”) sa nie prekvapivo nesie v podobnom duchu.

Celovečerný režijný debut Anny Sewitzkej stojí na uveriteľných hereckých výkonoch a padá na snahe obsiahnuť priveľa. Film otvárajú očakávania dvoch manželských párov, pričom ešte nepoznáme ich problémy. Tie sa postupne odhaľujú a s nimi aj charaktery. Na načasovaní týchto odhalení stojí väčšina komických situácií, pričom pomáhajú pochopiť, o čo vlastne vo filme ide – napríklad odhalenie, že jeden z hrdinov je skrytý homosexuál, čím sa vysvetlí jeho manželská kríza. A to je kameň úrazu, v snahe zachytiť všetko sa ani jednej z tém film dostatočne nevenuje a postráda emócie. Niektoré témy sa len odbijú pár vetami a ide sa ďalej, smerom k neurčitému koncu.

Happy, Happy mieša jednoduchú a nevýraznú drámu o vzťahoch s trochou čierneho humoru, no nie dosť na to, aby film zapadol medzi komédie. Pár trpko vtipných momentov spestruje a odľahčuje inak strnulú atmosféru. Do toho sa pridávajú témy neschopnosti komunikácie, nevery a odcudzenia kvôli neplodnosti, skrývanej homosexuality, manželstva z ľútosti, rasizmu, ľahostajnosti a nevery z pomsty voči partnerovi.

S charaktermi sa spočiatku stretávame na povrchovej úrovni ako s takmer dokonalými dvojicami. Dva manželské páry, jeden sa idylicky hrá s dieťaťom na zasneženej lúke a očakáva príchod druhého, ktorý práve cestuje za nimi na vidiek. Zanedlho nás však film zavedie hlbšie a spustí sa séria odhalení a tragických omylov. Tá diváka prevedie cez nevýrazný dej, ktorý postráda výraznejšie momenty, až k smutnému koncu – na povrchovej úrovni vyzerá všetko rovnako ako na začiatku, ale niečo vo vnútri postáv a medzi nimi sa zmenilo. Hlbšie pochopenie partnera a vyrovnanie sa s tým na osobnej úrovni je v konečnom dôsledku hlavnou témou filmu, ktorá ostáva kamuflovaná pod zoskupením v súčasnosti populárnych problémov.

Happy, Happy je nakrúcaný prevažne ručnou kamerou v minimalistickom prostredí dvoch domov a priestoru medzi nimi, ktorý zapĺňa šestica hercov. Hlavné sú role dospelých, pričom vedľajšia rasistická rovina dvoch chlapcov je z naratívneho hľadiska úplne nepodstatná a zároveň najkontroverznejšia. Len miestami film zavíta do iného prostredia, ktoré je spestrené ďalšími postavami. Na kľúčové momenty upozorňuje gospelový kvartet spievajúci v angličtine a fragmentuje film do piatich segmentov, ktoré súhlasia s tradičnou výstavbou drámy.

Film zanecháva rozpačitý dojem. Na jednej strane poteší typicky nórska podivnosť filmu, ktorá môže pripomenúť filmy ako je Kurz negatívneho myslenia (Kunsten å tenke negativt, 2006), ale nevýrazná atmosféra a prakticky absentujúci príbeh dokážu odradiť. Pokus o spracovanie toľkých tém je ambiciózny, až príliš v prípade celovečerného debutu mladej režisérky.

Happy, Happy však nie je zlý film, práve naopak – je priemerný a nevýrazný. Napriek očividnej snahe o vyvolanie kontroverzie neurazí, ale ani nenadchne a po pár dňoch sa stratí z pamäti. Isté čaro môže mať pre ľudí, ktorí radi nerušene pozorujú dianie okolo seba, tentoraz vzťahy medzi dvoma pármi, ale inak nemá čo ponúknuť.

Sykt lykkelig

režie: Anne Sewitzky

scénář: Ragnhild Tronvoll 

kamera: Anna Myking

střih: Christoffer Heie

hrají: Agnes Kittelsen, Henrik Rafaelsen, Joachim Rafaelsen, Maibritt Saerens, Oskar Hernæs Brandsø a další

Norsko, 2010, 88 min.

Česká premiéra: 13. října 2011 (Cinemart)

Print Friendly

Autor

Počet článků : 3

Zanechte komentář

© 2012 25 fps, o.s., Powered By Wordpress, Goodnews Theme By Momizat Team

Zpět nahoru