Deus in Absentia

Publikováno: Martin Kudláč Publikováno dne: 07. května 2012 Rubrika: Komiks | Komentář : 0

RECENZE: KOMIKS – Garth Ennis, Steve Dillon: Kazatel – Preacher: Alamo – MARTIN KUDLÁČ –

Pre nakladateľstvo BB art nastal čierny deň vydaním posledného zväzku dnes už kultovej pop-westernovej ságy Preacher z pera britského enfant terrible, Gartha Ennisa. A to ani nie z dôvodu explicitného a provokatívneho rúhania prezentovaného na stránkach grafického seriálu. Bude veľmi ťažké nahradiť prázdne miesto po Kazateľovi v portfóliu vydavateľstva adekvátne cynickým, ostentatívnym, miestami temným a rozhodne úsmevným titulom s exotickou bujabézou postmoderných aspektov, akými sa práve snaha bezvýznamného texaského kňaza potrestať Boha vyznačuje.

Za roky písania a vydávania road story Preacher naakumuloval Ennis dostatok bizarných charakterov a karikatúr. Postupom času sa prejavila ako jeho najsilnejšia spisovateľská zbraň a kratochvíľa v epizodických postavách. Libretista brojí proti konformizmu a masovej identite práve excentrickými charaktermi, všednosť života nahrádza stvorením obludária s všadeprítomnou politickou nekorektnosťou, cynizmom, exhibicionizmom a sadomasochizmom. Avšak posledný zväzok Alamo predstavuje oveľa menšiu deviáciu v porovnaní predchádzajúcimi zväzkami, nakoľko zostáva už len derivátom preacherovskej poetiky.

Pozorní čitatelia si všimli, že Preacher nie je tak o príbehu ako práve o jeho nositeľoch. A charakterová exotizácia predstavuje v myriáde vedľajších dejových liniek neprehliadnuteľnú devízu celej série. Príbeh o hľadaní Boha za účelom potrestania predstavuje len expozíciu pre široké pole charakterovej karikatúry a satiry. Primárny účel púte nie je ani tak šokujúci či kontroverzný, ako by sa mohlo zdať, ale skôr prvoplánový. Už v úvodných zväzkoch nastáva významná digresia v pátraní po Bohu, či už retrospektívnym rozprávaním alebo retrospektívou inšpirovanými epizódami, kedy protagonistov dostihla ich minulosť. Takzvaný metafyzický rozmer, či plán, zostáva prítomný latentne a najčastejšie sa manifestuje v ,,nadprirodzenej“ schopnosti otca Custera, čo však pretrváva skôr ako pupočná šnúra napojená na superhrdinský žáner a žriedlo pitoreskných praktík.

A zväzok Alamo len potvrdzuje krehkosť primárnej dejovej linky. Epický zápas dobra a zla, významný klimax a teda rozuzlenie predstavuje vlastne stretávku väčšiny preživších postáv na jednom mieste, avšak s nefunkčnou chémiou. Do veľkolepého finále tak začína presakovať melodramatickosť a čo je horšie, rakovinový nádor v podobe sentimentality. Ennis vybudoval celú fabulu na parafráze populárnej filozofickej maximy ,,Boh je mŕtvy,“ a už nezostáva nikto, na koho by sme delegovali zodpovednosť za skazený svet, či zničený život.

V libretistovej interpretácii nie je mŕtvy, len neprítomný, ale v konečnom dôsledku to vyjde na rovnako. Aj vďaka ,,subliminálnemu“ odkazu votkanému do preacherovskej série, že človek si je sám strojcom svojho šťastia, sa stáva otázka Boha v Kazateľovom univerze relatívne bezpredmetná. Oscilovanie medzi sentimentalitou ideálu kamarátstva a cynickým, poťažmo nihilistickým životným postojom sa tentokrát dostalo do pólu sentimentality. Práve v Alame generuje viac sympatií antagonista, životom i pátrom Custerom zmrzačený, ktorého konanie si vyžaduje extrémnu dávku masochizmu. A tú vynakladá aj keď jeho osud je už vopred spečatený.

Bohužiaľ, v poslednom zväzku dochádza k podozrivej kontaminácii cynickej (nihilistickej) kvality tohto grafického románu ideálom. Ennis nutne (možno aj pod nátlakom pôvodného vydavateľa) vnáša do každodenného obludária štipku ľudskosti. A táto smietka rúca ilúziu nekonvenčnosti, ba čo viac, potreby nekonvenčnosti. Neguje tým celý program deštrukcie konformizmu ako aj samotný dôvod púte naprieč Texasom. Nájdenie vlastnej identity a znovuzrodenie prebieha za nepriaznivo melodramatických a sentimentálnych okolností, avšak v amerických reáliách nejde o nič zvláštne. Nejeden literát, na čele s kráľom transgresívnych príbehov Chuckom Palahniukom, servíruje na záver rapídny morálny prerod. Uzatvorenie niekoľko rokov bežiacej ságy je rozhodne nevďačná úloha pre každého tvorcu a v tomto prípade detto. Úplné odpustky nebudú.

Libretista sa snažil vykúpiť minimálne u svojich fanúšikov a napísal ešte niekoľko epizodických one-shot zošitov ako odškodné. Či sa ich dočkáme aj v našich zemepisných šírkach zostáva otázne. Medzi chvíľami vyhľadávania ďalšej monumentálnej grafickej ságy sa môžu čitatelia ako fanúšikovia cynického pátra opájať intertextuálnou spleťou žánrov, filmovými i knižnými referenciami, ako aj karikovaním súdobej spoločnosti. Na mentálnom pôdoryse kolektívneho popkultúrneho nevedomia lavíruje aj Ennis spolu s kolegom Dillonom pri vytváraní až groteskných momentov, ktoré môžu kľudne súperiť s výplodmi tvorcov South Park. Tajné spoločnosti, divné konšpirácie, rozpárané nebo, naivní sedliaci i Prdelman…A Jesse s Tulipom, ako aj so všemohúcim môžu konečne odpočívať v pokoji.