Quick View: Natália Trejbalová

QUICK VIEW (Quick Interview with Visual Artists) – Natália Trejbalová – MARIE MEIXNEROVÁ

Natália Trejbalová

Jak jste se dostala k umělecké tvorbě?

K výtvarnému umeniu som sa dostala veľmi podvedomým, dalo by sa povedať skoro až náhodným procesom, skrz rôzne iné formy, najmä písanie, fotografiu a akúsi intuitívnu tvorbu objektov.  Súčasné umenie je pre mňa oblasť, kde je všetko teoreticky uskutočniteľné, možné, kde nie sú hranice a limity toho, čo existuje a čo nie. Tá abstrakcia ma vždy akýmsi spôsobom priťahovala a až neskôr a postupne sa pretavila do mojej vlastnej poetiky.   

Co považujete za své nejvýznamnější dílo?

Dúfam, že to najvýznamnejšie dielo ešte len príde! Každopádne môj posledný film About Mirages and Stolen Stones je dielo, na ktoré som veľmi hrdá a svojím spôsobom ho považujem za začiatok niečoho nového v mojej výtvarnej praxi. Skrýva v sebe rôzne procesy a “obrazy“, na ktorých som pracovala v posledných rokoch, ale ktoré dovtedy nemali formu. Jeho naratívna zložka sa odohráva na našej Zemi, ktorá sa náhle stala plochou.

Jaká vaše práce je z vašeho osobního hlediska pro vaši kariéru klíčová?

Neostáva mi len znova spomenúť About Mirages and Stolen Stones. Je to film, na ktorom som pracovala v priebehu posledných dvoch rokov, čo sa mi doteraz nestalo so žiadnym iným dielom. Kľúčová fáza jeho produkcie bola práve v období pandémie. To pozastavenie času a priestoru, v ktorom sme žili mu dodalo ešte ďalší odtieň.

Od jeho premiéry v septembri v Case Chiuse HQ v Miláne ho následne premietali v rámci 3HD Festival v Berlíne, PAF festivalu v Olomouci, kde ešte stále prebieha moja sólo výstava v Galérii XY a taktiež v Power Station of Arts v Šanghaji v rámci výstavy Valentino Re-Signify. 

Jaký umělec (nebo dílo) je pro vás osobně / pro vaši tvorbu stěžejní?

Jedným z diel, ktoré na mne zanechali hlbokú stopu a na ktoré si v poslednej dobe neustále spomínam je film Stalker od Andreja Tarkovského.1 Zaujíma ma oblasť “Zóny“ a najmä to, čo je viditeľné a to, čo je neviditeľné a napriek tomu nás mení. Zdá sa mi, že Stalker a Piknik pri ceste od Bratov Strugackij (námet na film Stalker)2 je svojím spôsobom veľmi blízke teórii hyperobjektov a celkovo kultúrnej produkcii, ktorá z nej následne vychádza. V tomto smere je východoeurópska vedeckofantastická literatúra stále nadmieru aktuálna.

Co je ve vaší tvorbě nejčastěji dezinterpretováno a vadí vám to?

Nemám problém s interpretáciou mojej tvorby. Niekedy mi iba príde trocha hlúpe, že máme ešte stále potrebu rozdelovať a interpretovať tvorbu rôznych umelcov v kategóriách, ktoré v dnešnej dobe už absolútne strácajú zmysel, pretože sú každodennou súčasťou našich životov, ako napríklad internet a celkovo nové médiá. Väčšinu súčasného umenia aj tak vidíme skrz obrazovku, či už počítača alebo telefónu, čiže mi príde absolútne prirodzené, že s týmto procesom aj veľa umelcov pracuje. Jednoducho tento prístup iba odzrkadľuje našu každodennosť. Napriek tomu vidím na súčasnej scéne akúsi polarizáciu medzi tradičným umením a novými prístupmi a príde mi to ako taký veľmi hlúpy návrat do 19.storočia.

Na čem právě pracujete?

Momentálne sa venujem príprave na nový film, ktorý, ak sa všetko bude dariť tak ako má, by mal byť dokončený ešte v tomto roku.

Můžete na závěr čtenářům udělit kulturní tip?

Čo sa týka hudby tak najnovší album od Wojciecha Rusina, The Funnel. Výstav bohužiaľ v tomto období nie je veľa, ale osobne sa veľmi teším na vernisáž výstavy Digital Mourning Neï la Beloufa v Hangar Bicocca v Miláne, ktorá by sa mala uskutočniť budúci týždeň.3

foto Natalie Trejbalové (c) Marta Marinotti