Zde se nacházíte: 25fps » Aktuality » Fest Anča 2015: Zvíťazil silný príbeh

Fest Anča 2015: Zvíťazil silný príbeh

Fest Anča 2015: Zvíťazil silný príbeh

REFLEXIA: Fest Anča 2015 (24.–28. 6. 2015, Žilina) – DOMINIKA MORAVČÍKOVÁ –

Kým súrodenecký festival PAF, sústrediaci sa na dekonštrukciu fenoménu animácie, pred pár ročníkmi prišiel s mottom „Animace neexistuje“, tento ročník Festu Anča v unikátnych kultúrnych priestoroch Stanica Záriečie a Nová Synagóga zase animáciu sprostredkoval ako naopak veľmi životný fenomén, napríklad vďaka vystúpeniu videomapperov z Brazílie VJ Suave, ktorí premietali na steny nočnej Žiliny, či projekciám množstva krátkych a celovečerných filmov, ktoré prepojili citlivú prácu s rozličnými animačnými technikami s rafinovaným rozprávaním.

Program Anče bol kvantitatívne náročný a preto v tomto článku nedokážem postihnúť podujatie ako celok, ale iba poukážem na niektoré jeho zlomky.

anca2

Veľký Tyll

Mýty a peklo

V priereze tvorbou estónskych animačných štúdií od čias socialistického modelu produkcie k obdobiu samostatnosti vyčnievali diela dvoch autorských osobností. Prvou z nich je Rein Raamat, producent dokumentárnych filmov a „otec estónskej animácie“1 s filmom Veľký Tyll obracajúcom sa k dedičstvu národných povestí, v ktorom rozpohyboval mytologické obrazy so soundtrackom expresionisticky prekomponovaných folklórnych motívov mužského zboru. Poňatím prírodného sveta Raamat nadväzuje na poetiku svojho predchádzajúceho filmu Roľa (1978), kde pôdu neobrábajú božské entity, ale ľudskí roľníci.

Ďalší z Raamatových neskorých filmov Peklo (1983), uvedený ako finále portrétového bloku, je bizarnou parafrázou na tri rytiny estónskeho umelca Eduarda Viiralta s názvami Kňaz, Kabaret a Peklo. Skľučujúco dekadentná atmosféra večierku v starom štýle evokuje predvojnový spoločenský úpadok, pričom následná apokalyptická premena postáv a prostredia mení splínové nálady na chaos.

anca3

Peklo

Druhým pozoruhodným tvorcom je Priit Pärn, od ktorého boli v rámci v bloku Zlatý vek estónskej animácie premietané dva krátke filmy. Oba roztopašne využívajúce premenu tvárí na vystrihnuté fotografie popkultúrnych figúr ako osobitú naratívnu pomôcku.

Trojuholník (1982) popisuje problém rozpadu manželstva a nevery, pričom sa dôsledne, ale s jemne ironickým nadhľadom drží gendrových stereotypov. Júlia varí, Viktor za stolom číta noviny. Ak Viktora nahradí Eduard, nič sa nezmení v postavení a chovaní Júlie. Napokon sa ale Viktor vráti a Eduard Júliu opúšťa kvôli nedostatku jedla (lásky). K zmierujúcemu objatiu nedôjde- Viktor vášnivo skočí po svojom predurčenom mieste za stolom a novinami, Júlia odskočí späť k sporáku a manželstvo je zachránené. Trojuholník nakoniec nebol distribuovaný- úrady v Moskve nariadili, aby bolo osem minút vystrihnutých, ale to Pärn odmietol.2

Vo filme Raňajky v tráve (1987) sleduje štyroch ľudí, ktorí sa nakoniec stretnú pri pikniku, aby boli zvečnení v slávnom impresionistickom obraze. V roku 1983 úrady v Moskve zamietli scenár filmu. Až po určitých politických zmenách v roku 1986 došlo k jeho realizácii. V rozhovore pre Homo Felix Pärn povedal, že ide o politický film: „Keď som ich (Raňajky v tráve) robil, bol som vo veľmi ťažkej pozícii, stál som proti systému. Vo filme sú štyri postavy, možno všetky spolu tvoria jedného umelca.“3

anca5

Raňajky v tráve

Z obdobia estónskej samostatnosti stojí za pozornosť film Viola (1999) od Priita Tendera, ktorý rozpráva o utrápenej baletke a tyranovi. Ten ju vydržiava pre svoje zvrátené predstavenie pred javiskom stoličkových mužov. Kým všetci tyranom vyrobení stoličkoví muži tlieskajú mizogýnnej šou, jednoruký stoličkový muž nielenže nedokáže tlieskať, ale cíti ľútosť a po skončení divadla zachytí odrezaný kúsok nohy baletky. Napokon obaja hrdinovia získajú späť svoje chýbajúce končatiny a spoločne opustia tyranov ostrov. Film využíva premisu boja humanitných hodnôt proti diktatúre produkujúcej tlieskajúci dav namiesto individualít ako metaforickú spomienku na socialistickú éru.

anca5

Svet zajtrajška

O ľuďoch a vesmíre

Podľa porovnania víťazných filmov s tými z predchádzajúcich ročníkov sa zdá, že súťažná sekcia Anče Slovensku priniesla už i zaujímavejšie animované objavy. Odvážne Pandy Matúša Vizára v roku 2013 či minuloročná Coda Alana Hollyho predviedli osobitejšie rozprávačské a vizuálne riešenia než tohtoročný víťazný film Nemôžeme žiť bez kozmu (Konstantin Bronzit, 2014), ktorý uprednostnil funkčnú jednoduchosť. Forma a tempo rozprávania o rebélii proti byrokratickému režimu na základni pre astronautov neboli vždy úspešné v zrozumiteľnosti vyjadrenia svojho optimistického a všeľudského posolstva a po stránke animácie i formálneho nápadu bol zaujímavejší čestným uznaním ocenený film s názvom Svet zajtrajška (Don Hertzfeldt, 2015), ktorý inteligentne parodoval i rozvíjal premisy sci-fi žánru. Porota teda uprednostnila formálne tradičný film s klasickou animáciou, ale pôsobivejším a láskavejším významovým pôdorysom.

Osobne však dúfam, že Fest Anča bude naďalej podporovať svoju značku jedinečnej platformy pre drzé a vizionárske filmové kusy, ktoré plne využívajú výhodu animácie pred hraným filmom – schopnosť vyvolať údiv, otázky a emócie iným spôsobom, ako pohyblivé obrazy prevzaté z našej žitej reality.

11011907_10153128034503425_7666887392576126386_n

Nemôžeme žiť bez kozmu (Zdroj: Fest Anča Facebook)

Print Friendly, PDF & Email
  1.  https://en.wikipedia.org/wiki/Rein_Raamat []
  2. LAUČÍKOVÁ, Ivana: Priit Pärn (SK) (rozhovor). Dostupné z http://homofelixjournal.com/onlinefulltexts/priit-parn-sk []
  3. LAUČÍKOVÁ, Ivana: Priit Pärn (SK) (rozhovor). Dostupné z http://homofelixjournal.com/onlinefulltexts/priit-parn-sk []

Autor

Počet článků : 39

Zanechte komentář

© 2011 Powered By Wordpress, Goodnews Theme By Momizat Team

http://25fps.cz/2020/corded-handheld-vacuum-cleaner-eraclean-stick-handheld-vacuum/
/25fps.cz
Zpět nahoru