Zde se nacházíte: 25fps » Festivaly a přehlídky » AFO: Žáner, štýl a etika v populárne-vedeckom filme Spider House

AFO: Žáner, štýl a etika v populárne-vedeckom filme Spider House

AFO: Žáner, štýl a etika v populárne-vedeckom filme Spider House

RECENZIA: Pavoučí dům (2014) – DOMINIKA MORAVČÍKOVÁ – 

Pri príležitosti minuloročného Halloweenu BBC Four so známou antropologičkou Alice Roberts pripravila špeciálny dokument o záhadách sveta pavúkov. Českí diváci budú mať šancu uvidieť Spider House na plátne kina v rámci 50. ročníku festivalu AFO v stredu 15. 4. o 20:00 vo Filmovej sále Uměleckého centra Palackého univerzity v Olomouci, a tak ešte viac zblízka zažiť tajný život domáceho hmyzu i čaro vedeckého voyerizmu.

V nasledujúcom článku zhrniem vlastnosti žánru filmu Spider House v identite vedecko-populárneho filmu, wildlife filmu, a taktiež v postrannej identite reality TV. Mojim cieľom bude pomenovanie štýlových nástrojov, stratégie komunikovania vedeckej informácie vo vedecko-populárnom dokumentárnom filme a ponímania prírody vo wildlife dokumente, ktoré Spider House prezentuje či dokonca anticipuje. Napokon sa zameriam na krátke problematizovanie etického profilu tohto netradične prírodu pozorujúceho filmu.

Striedanie členitých mizanscén pozorujúcich vedcov a plastických makro detailov je jedným zo základných strategických rysov rozprávania. Človek- subjekt a pavúk-objekt majú jasne vymedzené postavenia, ktoré nemožno dehierarchizovať.

Človek-subjekt a pavúk-objekt majú jasne vymedzené postavenia, ktoré nemožno dehierarchizovať.

Žáner a vzdelávanie

Populárne-vedecký film stavia svoje rozprávanie na prezentácii a obhajobe vedeckej informácie, ktorú približuje metaforami blízkymi našej každodennej skúsenosti1. Wildlife dokumenty, ktoré sa čiastočne dajú považovať za podkategóriu zmieneného žánru, zase autoritatívnosť komentára podriaďujú umiernenej, popisnej povahe filmu a stavajú na vyspelej snímacej technológii. Spider House na pomedzí týchto dvoch dokumentárnych rysov preberá štýlové postupy oboch orientácií na stupnici výkladového módu reprezentácie od vedecko-populárneho filmu k wildlife filmu, pričom prvý typ definuje nekompromisná argumentácia a silná orientácia na diváka, zatiaľčo druhý typ stavia na nezáväznej observácii javov v prírode. Spider House síce námetom zodpovedá wildlife filmu, avšak extravagantným poňatím témy primárne sleduje žáner populárne-vedeckého filmu s presahom k štýlovej excentricite a voyerskému pocitu v extrémne kontrolovanom prostredí reality show.

Pojem reality TV, zahŕňajúci širokú škálu žánrových typov faktuálnej televízie, má široké hranice, čo súvisí s nárastom hybridných žánrov na televíznom trhu v neskorých 90-tych rokoch.2 Potreba zvýraznenia sociálneho aktu si vynútila rozličné úpravy dokumentárnych žánrov, u ktorých predpokladáme skôr observačný prístup. Predovšetkým v Británii rozmach faktuálnej zábavy a reality TV projektov3 rozptýlil dichotómiu fikčného a nonfikčného filmu na škálu zložitých kombinácií štylizovanej autenticity, umelo navodených dramatických situácií a definitívnej fikcie rozprávanej stratégiami dokumentu.

Zásadnou vlastnosťou originálneho prístupu k téme hmyzu v Spider House je fakt, že tvorcovia pavúky nepozorujú príliš inak, ako by pozorovali ľudí, resp. predstierajú podobnosť s pozorovaním ľudí. V prípade Spider House je rozdiel v tom, že pavúky by sa v prírode či v ľudskom obydlí nechovali inak, keby neboli „pod tlakom“ kamier, pretože si ho neuvedomujú, tak ako ani výnimočnosť situácie, v ktorej sa ocitli. Ak by sa tvorcovia rozhodli pavúky pozorovať štandardizovanou formou wildlife dokumentov, informačná hodnota by sa možno takmer nelíšila (niektoré experimenty, ktoré vedci v Spider House vykonávajú, by sa aj tak nedali predviesť bez silného uvedomia diváka o prítomnosti kamier a atmosféry riadeného experimentu). Rozdiel by bol v atraktivite podania.

Kým wildlife dokumenty dbajú na nezaujatý pocit pri aranžovaní záberov a štruktúre rozprávania, Spider House ponúka inverznú skúsenosť- divák si je vedomý „umelosti“ pavúčích situácií i experimentálnej roviny riadeného pozorovania, čo je jav typický pre žáner reality show, a skutočnosť, že filmári a vedci majú „prírodu pod kontrolou“ tak, ako sa len dá, je silne pretláčaná do popredia. Zahustenie reality do sekvencie mikrodejov, ktorých hlavným účelom je divácka zábava, a ktoré sú ale stále natoľko skutočné, nakoľko je skutočná smrť v pavúčej sieti či pavúčie rozmnožovanie, vytvára zvláštny mix nenútenej roviny aktu a jeho umelo vyprodukovaných súvislostí. Zhrnúť vlastnosti žánru reality show ako i jej prejavu v Spider House pod termín „manipulovanej observácie“ je najpresnejším vystihnutím tejto dokumentárnej pozície, ktorá kombinuje významy autenticity a štylizácie v mätúcich pomeroch.

spiderhouse12

Vedecký sprievodca sa obracia priamo k divákovi a už počas chôdze vysvetľuje, kam ide a čo bude pozorovať.

Realita a štýl

Film sa stáva umením nie prezentáciou reality, ale štýlom prezentácie reality.4 Rozdiel medzi dokumentárnou prezentáciou reality a realitou ako takou sa v esenciálnom zmysle nelíši od rozdielu medzi životom a drámou- to je estetická otázka, ktorá počas dejín umenia nestratila aktuálnosť. „Prenos“ reality do audiovizuálneho diela vyžaduje jej špecifické korektúry, ktoré determinujú rozprávanie a štýl. Spider House prostredníctvom príkladov selektovaných životných dejov formuluje kompaktný tvar príbehu jedného životného cyklu pavúkov ako sekvencie dramatických, ale každodenných situácií, ktoré sú kompatibilné s každodennými situáciami ľudského druhu, roztriedenými do jednotlivých miestností domu. Realita pavúčieho sveta sa nepodriaďuje separácii úkonov do častí ľudského obydlia, ale v Spider House tomu tak je z dôvodu metaforického, zbližujúceho efektu, ktorý možno nazvať dramatizáciou. Pozorovať a informovať dobrému vedecko-populárnemu filmu nestačí a ako sceľujúci i vedeckú informáciu približujúci princíp vyvíja originálnu schému, ktorou pozorované javy z hľadiska autenticity ohýba. Spider House napríklad exponuje kvázi hororové sekvencie s využitím štandardných kultúrnych kódov, s ktorých vyznením pracuje skôr na úrovni paródie. Strach z pavúkov je vytesnený do sféry starosvetských naivít premietaním starých, cez optiku súčasnosti primitívnych hororov. Komparácia nadšeného vedeckého a ľudového pohľadu na pavúky vyvoláva chcený efekt diváckeho prehodnotenia vzťahu k pavúkom.

Čo sa týka pavúčieho sveta, musíme celkom zmeniť spôsob nazerania na sex. Demonštrácia prebehne v sekvencii striedajúcej teoretický opis s praktickým pozorovaním pavúčieho sexuálneho chovania. Mizanscéna už klasicky obsahuje prvky približujúce povahu pavúčích každodenností ľudskému svetu- tu ide o romantické kvetinové čalúnenie a skutočnosť, že milostný akt je realizovaný na archaickom telefóne, ktorý možno interpretovať ako metaforu spojenia a komunikácie.

Čo sa týka pavúčieho sveta, musíme celkom zmeniť spôsob nazerania na sex. Mizanscéna približuje povahu pavúčích každodenností ľudskému svetu: romantickým kvetinovým čalúnením a skutočnosťou, že milostný akt je realizovaný na archaickom telefóne.

Filozofia pavúkov a zvedavých ľudí

Etika observácie zvierat je v súčasnosti dôležitou časťou hodnotenia filmárskeho prístupu k pozorovaniu vo wildlife filmoch. Morgan Richards tvrdí, že tvorcovia wildlife dokumentov by mali autenticitu zobrazenia zvierat a problémov, ktorým čelia, stavať nad precíznosť dokumentárnej konštrukcie.5 Ako takú zásadu chápať v súvislosti s tak výstredne štylizovaným dokumentom, akým je Spider House? V skutočnosti vďaka tomu, že tvorcovia pozorujú relatívne sociálne neovplyvniteľné tvory, a štylizujú na úrovni spracovania a zjednodušenia faktov, nie na úrovni priamej manipulácie správania, ide o film, ktorý napokon nie je eticky sporný, a ktorého vedeckí prezentéri bazírujú na nezávadnosti a bezbolestnosti. Pri svojich pokusoch dbajú na to, aby pavúkom neublížili, avšak pozorovanie lovu múch alebo pavúčieho kanibalizmu im nerobí problém. Pravidlom tejto etiky je nezraňovať, ale zároveň nebrániť prírode, aby realizovala svoju krutosť. Človek je teda z prírody zvláštne vyčlenený, čo je napokon predznamenané už v premise dokumentu – ľudia sú nadradené bytosti, ktoré hľadajú cestu k pochopeniu či dokonca náznaku dialógu s odlišnými tvormi, pričom ich superiorita je jasne predurčená – oni sú tí, ktorí dokážu pozorovať, hodnotiť, prijať alebo zavrhnúť. V skutočnosti ale s pavúkmi nezdieľajú nič, čo by im umožnilo skutočne pochopiť ich sociálny dizajn.

Pokus so spláchnutím vďaka včasnej záchrane nezanechá žiadne dôsledky na zdraví pavúka. Ten istý pavúk môže byť v krátkom čase usmrtený pokrvným konkurentom alebo dokonca sexuálnym partnerom.

Pokus so spláchnutím vďaka včasnej záchrane nezanechá žiadne dôsledky na zdraví pavúka. Ten istý pavúk môže byť v krátkom čase usmrtený pokrvným konkurentom alebo dokonca sexuálnym partnerom.

Skutočný horor nikdy nekončí

Spider house vďaka systematickému rozkladaniu temného kultúrneho nánosu okolo pavúkov cez jeho vedeckú opozíciu a vďaka schopnosti originálnej metafory predstavuje zaujímavú efektivitu komunikovania vedeckej informácie filmovým médiom v takom type dokumentu, ktorý by mohol byť určujúcou linkou pre budúce stratégie tohto žánru. To prináša pocit rozkladu (nielen) folklórnych predstáv o prírode a ich reedície v popkultúre (napr. žánrové eseje o upíroch a vlkolakoch) na torzo slúžiace ako cynická pripomienka časov, kedy svet ešte mal tajomstvá, ale na druhej strane je „hororová“ stránka prírody v Spider House i adorovaná a večná- ak sme si mysleli, že pavúky by mali byť tabu moderných ľudských obydlí, prezentéri v Spider House nás presvedčia o tom, že v skutočnosti sa od nich nedokážeme vzdialiť, a to je i správne. Rozprávanie dokumentu sa tak navracia k sentimentálnej viere v rovnováhu prírody.

Pavoučí dům (Spider House)

Režie: Tom Cook, Clare Stronge
Velká Británie, 2014, BBC Four

Print Friendly, PDF & Email
  1. KORDA, Jakub: Úvod do studia televize 2. Faktuální televize a její žánry. Olomouc, 2013. []
  2. NUNN, Heather: Reality TV: Realism and Revelation Intro and Chapter 1. Dostupné z: https://www.academia.edu/4379938/Reality_TV_Realism_and_Revelation_Intro_and_Chapter []
  3. RICHARDS, Morgan: The Wildlife Docusoap: A New Ethical Practice for Wildlife Documentary? Dostupné z:https://www.academia.edu/3212686/The_Wildlife_Docusoap_A_New_Ethical_Practice_for_Wildlife_Documentary []
  4.  BUTLER, Jeremy G. : Television style. Taylor & Francis, 11. 12. 2009. []
  5.  „In other words, wildlife documentary makers should focus on conveying an accurate portrait of wild animals and the issues they face, rather than on the precise levelof construction involved.“ – RICHARDS, Morgan: The Wildlife Docusoap: A New Ethical Practice for Wildlife Documentary? []

Autor

Profilový obrázek
Počet článků : 38

Zanechte komentář

© 2011 Powered By Wordpress, Goodnews Theme By Momizat Team

Zpět nahoru