Jan Chramosta: Svet nenápadných úzkostí

PORTRÉT: Jan Chramosta – DOMINIKA MORAVČÍKOVÁ –

Pre tohtoročnú Letnú filmovú školu v Uhorskom Hradišti natočil spot o domácom násilí, o pár mesiacov začne realizovať svoj prvý celovečerný film Promlčeno. Jan Chramosta1 je mladý režisér stojaci za medzinárodne oceňovanými snímkami širokého žánrového i tematického zázemia a rozmanitého komerčného účelu. Vďaka jeho zrýchlenej filmovej gramatike spoločným pôsobením strihu, výrazných farieb a hudby má jeho tvorba vysokú úroveň komunikatívnosti a atraktivity v kontexte súčasnosti. Pod povrchom zdanlivo nezáväzných snímok, naplnených štylizovaným žánrovým vypätím a formálnymi hrami, sa črtá subtílnejší obraz života a problémov dnešných mladých ľudí. Niektoré z vlastností Chramostovej doterajšej tvorby priblíži nasledujúci text.

Premenlivosť vo zvuku a farbách

Chramostove filmy, hudobné videá a reklamy zapájajú familiárne námety a formálne prostriedky z rôznych žánrových pozadí často tak, aby ich trópy boli zvýrazňované a spytované. Napríklad film Hex Games hrá s žánrovými vzorcami hororu ironickú hru. Film Struny sa v žánri štiepi na romantický, komediálny a sociálne kritický film. Každá žánrová vrstva je zahladená do jednotnej kompozície, v ktorej sa jej jednotlivé motivické časti prelievajú a predbiehajú podľa potreby príbehu. Kriminálna zložka slúži komediálnej, komediálna zložka romantickej a opačne. Lekce čínštiny zase prepája westernové pozadie s absurdným dialógom v čínštine. Nesúvislosť predmetu diskusie s hazardnou hrou vytvára sémantický kontrapunkt, ktorého výsledkom je presah do parametrickej organizácie naratívu. V tomto naratívnom móde je totiž svojrázna organizácia prostriedkov filmového štýlu samotným predmetom rozprávania, nie len jeho prostriedkom. Zatiaľ čo sa počas filmu stávky zvyšujú a postavy investujú i to posledné, rozhovor neopúšťa stereotypnú náladu. Tok kartovej hry a hovoru sa podriaďuje štylizovanej rytmizácii, pri ktorej je žáner i logická štruktúra deformovaná určitou vyššou výrazovou silou. Film Ahoj Coco zase preferuje žánrové východiská poetického filmu. Jeho prostý námet tvoria telesné i psychologické premeny ženy v čase, ktoré sú metaforicky znázornené zmenami šatníka. Rozličné kombinácie farebnosti a tvarov tieto premeny znázorňujú výtvarným jazykom. Ďalšiu polohu žánrovosti Chramosta dosahuje vo filme Malá pražská víla, kde sú fantazijné hry spochybnené neskorším realistickým vysvetlením. Ich prioritou je znázornenie identít hrdinov nezvyčajným spôsobom.

Ako už bolo naznačené, spoločným rysom Chramostových filmov, videoklipov a reklám je pomerne svižné tempo rozprávania. To veľakrát nie je dosiahnuté intenzitou strihových zásahov, ale expresívnym soundtrackom. Napríklad dynamika filmu Struny i Lekce čínštiny je zásadne definovaná auditívnym spôsobom. Jej vizuálnym ekvivalentom je expresívna farebnosť, ktorá prevažne preferuje jasné farby a intenzívny kontrast. Ako naznačuje komerčné zameranie produkcie, určujúcim prístupom tu nie je účelovo vyprázdnená „artová“ poetika či rozličné kvázidokumentárne polohy, ale elegantná montáž, v ktorej má takmer každý záber alebo sekvencia vlastný motivický alebo vizuálne osobitý nápad. Napríklad vo filme Struny je rozhovor poštárky a majiteľa krachujúcich hudobnín dynamizovaný diegetickou rockovou hudbou. Poštárka pri rozhovore tancuje, čím zvýrazňuje svoju spoločenskú uvoľnenosť v kontraste s pasívnym, neistým majiteľom hudobnín. Vo filme Malá pražská víla vizuálne a zvukové motívy taktiež vždy slúžia k prieniku do psychologického pozadia situácie. Čiernobiela snímka Kouzelný most o kamarátskom vzťahu dvoch mladých ľudí, ktorý sa pri nedorozumení na okamih stane milostným, je rámovaná symfonickým tokom Beethovenovej Eroicy, ktorý po prerušení obrazu vo vrcholne strápňujúcej chvíli nenápadne nadviaže na hukot dopravy „kouzelného“ mostu. Kým do podobnej línie zaraditeľný film Ahoj Coco formuje alegorický naratív o premene jedinca v čase s melancholickým zakončením, Kouzelný most predstavuje každodennú ľúbostnú tragédiu, v ktorej neprezrádza veľa o sociálnom pozadí hrdinov. Oba filmy rozprávajú o premenlivosti – Ahoj Coco o zmene tela, Kouzelný most o prelínaní pocitov priateľstva a lásky.

Subjektívna kamera vo filme Kouzelný most v momente vyznania lásky, ktorého platnosť rýchlo vyprší po odhalení nedorozumenia.

„Promlčené“ filmy?

Rozmanitá farebnosť a veselé východiskové naladenie v Chramostových filmoch spravidla nepredstavuje nejaký radostný svet plný hudby a humoru, ale skôr trik, ktorý zakrýva či činí znesiteľným určitý menej veselý spoločenský komentár. Lekce čínštiny a Hex games odkrývajú prostredia úpadkových komunít, Malá pražská víla zase popisuje hľadanie osobného prejavu a porozumenia u ľudí, ktorí sú postihnutí bližšie neurčeným druhom inakosti. Mladý muž, ktorý je svojou priateľkou a rodinou tlačený k uniformnému chovaniu, nachádza vo vzťahu k zvláštnej žene, záhadne spojenej s vodným živlom, únik a úľavu. Dokonca i v usporiadanom svete fabriky, v ktorej pracuje (oddelenom príznačnou hudbou, ktorá kopíruje neosobnú pravidelnosť výroby), nakoniec nachádza zmysel vo fotografovaní svojho pracovného prostredia. Podobne i protagonista Strún predstavuje príslušníka marginálnej kultúry rockovej hudby ako sociálne vyčleneného jedinca. V Malej pražskej víle ako i v Strunách dokáže hrdina zo spoločenského zovretia uniknúť vďaka stretnutiu ženy, ktorá zdieľa jeho nezvyčajnú perspektívu alebo záľubu. V jednom prípade to znamená živel vody, v druhom živel hudby. Obe možnosti zastupujú prírodu, prirodzený stav či slobodu ako opozit diktátu práce, platenia nájmu a tlaku k uniformnému chovaniu. Či sa hrdinom podarí zvíťaziť úplne, je príznačne nedopovedané.

Filmy Jana Chramostu si neuzurpujú divákove emočné zapojenie alebo naopak intelektuálny odstup. Skôr ho nenápadne a mimovoľne zapájajú, a vďaka tomu môžu v prvej úrovni pôsobiť jednoducho, nezáväzne a radostne. V skutočnosti ale rozprávaniu Chramostových filmov dominujú hlbšie vzťahy, ktoré nesú viaceré možnosti interpretácie, či dokonca sociálne komentáre. Akokoľvek, každá komplexná charakteristika tejto vyvíjajúcej sa režisérskej značky je iba dočasná. Zásadný a určujúci vklad do režisérskeho profilu Chramostu azda prinesie až pripravovaný celovečerný film, v ktorom sa ambícia nadviazať na tradíciu kvalitného českého trileru stretne s Chramostovým poňatím klasickej žánrovosti a jeho svojráznou poetikou.

Zdroj fotografií: Archív Jana Chramostu

Viac informácii a filmy k vzhliadnutiu na www.janchramosta.cz.