Zde se nacházíte: 25fps » Experimentální film » Filmová esej: Premýšľanie filmom (1. časť)

Filmová esej: Premýšľanie filmom (1. časť)

EXPERIMENTÁLNÍ FILM – Filmová esej: Premýšľanie filmom / Teoretické základy – 1. časť: Úvod –Tatiana Rusnáková –

Práca Filmová esej: Premýšľanie filmom – Teoretické základy spracúva teoretické poznatky o fenoméne filmovej eseje. Skúma jej literárneho predka a to, ako sa vo filme mení. Zbiera a analyzuje spisy teoretikov, ktorí sa ju pokúšajú definovať a navzájom ich porovnáva. Do komparácie ich stavia aj s textami filmárov, ktorí eseje natáčajú, ale venujú sa im aj analyticky alebo teoreticky. Práca ponúka aj stručnú históriu formy a v závere zhŕňa získané poznatky a vyvodzuje záver ako odpoveď na otázku Aké sú teoretické základy filmovej eseje?

1. časť: Úvod | 2. časť: Esej – jej literárne a filmové formy | 3. časť: Teoretické písanie o filmovej eseji | 4. časť: Autorské písanie o filmovej eseji | 5. časť: Historické vymedzenie filmovej eseje | 6. časť: Záver

Témou tejto práce sú teoretické základy filmovej eseje. Filmová esej ako taká nemá explicitné pravidlá. Môže vystupovať ako fikcia aj ako dokumentárny film. Silná literárna tradícia eseje sa vo filme prejavuje hlavne absolútnym autorstvom. Režisér nadovšetko je dôležitou tvorivou silou tohto žánru, je mozgom, perom, papierom aj jeho popísaným obsahom. Samotnými filmami sa budeme zaoberať v druhom pokračovaní tejto práce, táto časť si dáva za cieľ položiť teoretické základy, na ktorých budeme môcť kompletne obhájiť pozadie filmovej eseje, jej vývoj a vývin.

Prečo vlastne písať o esejovom filme? Prečo sa venovať niečomu, čo bolo stále zastúpené v menšine, vždy stálo na pomedzí akýchsi dvoch sfér, vždy bolo neprávom označené nesprávnym menom či prehliadané ako primárne literárne? Filmová esej je špecifickým druhom filmu, nezávisle na jeho druhu. Viac ako dokument, hraný film či experimentálny film ukazuje svojho autora. Je to žáner, ktorý predstavuje priamu cestu do hlavy režiséra, sama esej je obrazom autorovho premýšľania, názorov a videnia sveta. Teda aj toho čo tvorí základ mnohých interpretácií ne-esejových filmov. Režiséri filmových esejí sú často osobití tvorcovia, ktorých filmy podávajú nielen obraz o dobe v ktorej vznikli a o ktorej hovoria, ale aj konkrétnym odtlačkom premýšľania v rámci istého historického kontextu, tematiky a aj samotného filmového média.

Olga Sommerová vo svojej teoretickej práci Filmový esej tvrdí: „Česká teoretická literatúra nemá jedinú publikáciu o literárnej eseji, zo zahraničnej literatúry nie je preložené nič. Teoretická práca alebo len článok o filmovej eseji už vôbec neexistuje. Vydávam sa preto na pôdu pre mňa dosiaľ neznámu, a ak to bude cesta plná omylov, bude aspoň poznamenaná hľadaním, ktoré má zmysel aj kvôli hľadaniu samotnému.“1 Túto prácu písala Sommerová v roku 1977. Situácia sa však pre teóriu filmovej eseje zmenila len čiastočne. Najviac to vidieť pri počte článkov, najmä v zahraničnej kritike. V československom prostredí je článkov pomenej, knižne sa problematiky eseje dotýka len spomínaná Sommerovej práca, ktorá aj po vyše 40 rokoch ostáva jedinečným výskumom fenoménu. V zahraničí sa písaniu o filmovej eseji venuje najmä Timothy Corrigan ktorého kniha The Essay Film. From Montaigne to Marker z roku 2011 tvorí základ toho, od čoho sa každé písanie o esejovom filme odvádza.

Myslím si, že táto práca prišla v správny čas. Práve súčasný stav kinematografie a vizuálnych umení poznačila mediálna „neorevolúcia“, všadeprítomná dostupnosť a úplná otvorenosť internetového priestoru v podstate komukoľvek. S filmovou alebo audiovizuálnou esejou sa stretávame viac, ako by sme si mohli myslieť. Je to čoraz častejšie východisko dokumentaristov, čoraz častejší experiment tvorcov hraného filmu a nesmieme zabudnúť ani na tisícky video-esejí na rôznych video portáloch, ktoré sa líšia ako svojou kvalitou, tak aj svojou „esejovosťou“.

V tejto práci by sme sa mali všeobecne pozrieť aj na témy, na ktoré chce filmová esej upozorniť. Či už sú z politického, spoločenského alebo edukatívneho spektra. Mali by sme si objasniť, ako sa daná téma odráža na samotnej štruktúre žánru, ktorý nemá stanovené pravidlá a ostáva otvoreným priestorom plne použiteľná zámerom autora. 

Hlavička filmovej eseje sa vzťahuje na obrovské množstvo filmov a autorov, tvoriacich rozdielne, zaoberajúcich sa úplne odlišnými témami či líšiacich sa v metódach a intenzite svojej filmovosti, esejovosti a umeleckosti. Filmový kritik Andrew Tracy hovorí, že filmová esej je „jednoducho príťažlivá formulácia, ktorá sa ukázala byť tak taxonomicky užitočná ako znamenite elastická, dovoľujúca tak definovať celé pole predtým neprispôsobivých objektov.“2

Ako píše Jacques Aumont v eseji Forma a deformácia, expresia a expresionizmus3 o expresionizme a jeho nadužívaní kritikou, jeho úplným nepochopením a interpretovaním filmov aby sa zmestili do limitov jeho označenia, treba sa vyvarovať prisudzovaniu všetkým „neprispôsobivým“ objektom prívlastku filmová esej.  Popísať pravidlá, ktorými sa riadi táto špecifická forma, bude hlavným cieľom mojej práce. V jednotlivých kapitolách si ich odvodíme od samotného pojmu esej v literárnej forme, zaoberať sa budeme teoretickým písaním filmových esejistov od Dzigu Vertova, Sergeja Ejzenštejna, Piera Paola Pasoliniho až po Haruna Farockeho. Tieto zistenia si môžeme porovnať aj s teoretickými východiskami kritikov, venujúcim sa filmovej eseji. Ak teda stojí filmová esej na nejakých základoch, ktoré ju aspoň sčasti formujú, oslobodzujú alebo aj limitujú, mali by sme ich na konci tejto práci spoznať.

Zaujímavá je pozícia filmovej eseji vo forme hraného filmu. Myslím si, že je to tenký ľad, keďže rozhodujúci je prístup. V tomto prípade sa najviac spomínajú mená Andreja Tarkovského či Terrencea Mallicka, ktorých filmovo poetický štýl presahuje obmedzenia hraného filmu a chce byť akoby básňou, akoby zhlukom myšlienok. Myslím si, že zaoberať sa fikciou by sme mali len v malej miere a pod jednou podmienkou. Že preskúmaním a analýzou teoretických prác dostaneme viac či menej jasný súbor pravidiel alebo rozšíriteľnú definíciu, ktorá sa na tieto filmy bude dať aplikovať, teda nám dovolí určiť mieru ich esejovosti.

Ak by sme chceli túto tému aplikovať na regionálne pôsobenie, našli by sme mnohé komplikácie. Je len pramálo zdrojov, z ktorých by sme mohli čerpať. Vyvstávajú akurát študentské práce – Filmový esej Olgy SommerovejVáclav Hapl a filmový esej Tomáša Vovsíka aj to českého pôvodu, ale československého dosahu. Na Slovensku sa stáva filmová esej občasným prostriedkom (najmä) mladých dokumentaristov, konkrétne v prípade Vladislavy Plančíkovej a jej filmu Felvidék – horná zem, či aktuálnejšieho počinu Anny Kryvenko Môj neznámy vojak.

V rámci ohledávání široké problematiky filmových a audiovizuálních esejí, kterému se na stránkách 25fps věnujeme poslední rok, publikujeme na pokračování odbornou práci Tatiany Rusnákové, posluchačky Filmové a televizní fakulty Vysoké školy múzických umění v Bratislavě. Publikováno s laskavým svolením autorky.

RUSNÁKOVÁ, Tatiana. Filmová esej – Premýšľanie filmom. Teoretické základy (ročníková práce). Vysoká škola múzických umení, Filmová a televízna fakulta v Bratislave. Školiteľ: doc. Katarína Mišíková, PhD. Bratislava 2019. 50 stran.

Náhledový obrázek: screenshot z filmu Felvidék – Horná zem Vladislavy Plančíkové (2014, Česká republika / Slovensko, 74 min)

Print Friendly, PDF & Email
  1. SOMMEROVÁ Olga, Filmový esej. Praha: Malá Skála 2000, str. 9 []
  2. Elizabeth A. PAPAZIAN, Caroline EADES, Introduction. Dialogue, politics, utopia. IN: Elizabeth A. PAPAZIAN, Caroline EADES (ED.), The Essay Film. Dialogue, politics, utopia. New York: Columbia University Press, s. 8 []
  3. Jacques AUMONT, L’oeil interminable. Nouvelles Èditions Séguier, Paris 1995, s. 197–212. []

Autor

Profilový obrázek
Počet článků : 4

Zanechte komentář

© 2011 Powered By Wordpress, Goodnews Theme By Momizat Team

http://25fps.cz/wp-includes/random_compat/2020318-2-hh-88-p.html viva-awa.com
Zpět nahoru